20. apríl 2024
Facebook
V súvislosti s novou stranou dosluhujúceho prezidenta Andreja Kisku, ktorej vznik v stredu oznámil na sociálnych sieťach, zatiaľ nie sú známe mená prípadných členov jeho strany. Jedným z nich by však mohol byť starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Starosta stranícku spoluprácu nevylúčil.

S Kiskom už spolupracoval

„Je pravda, že s prezidentom Kiskom sme intenzívne spolupracovali v oblasti riešenia rómskej problematiky. Často sa na mňa obracal, zaujímal ho môj názor, no žiadna konkrétna ponuka, či už na vstup do strany alebo na post splnomocnenca od neho neprišla,“ vysvetľuje Vladimír Ledecký pre agentúru SITA. V minulosti už dostal viacero ponúk na vstup do politiky, stále ich dostáva, no na žiadnu doposiaľ nereflektoval. Zároveň dodal, že s prezidentom sympatizuje a sú na jednej vlne. „Poznám tím jeho najbližších ľudí, mám ich rád, takže ak by taká ponuka prišla, budem nad ňou vážne uvažovať,“ uviedol Ledecký, ktorého dcéra Vladimíra je najmladšou členkou prezidentovho tímu.

Splnomocnenec je len figúrka

Starosta tiež uviedol, že aj keď sa už niekoľko rokov intenzívne zaoberá riešením rómskej problematiky, úrad splnomocnenca pre rómske komunity pre neho v žiadnom prípade neprichádza do úvahy. Jedným z hlavných dôvodov podľa neho je, že splnomocnenec je len figúrka, ktorá v skutočnosti nemá dosah na reálne riešenie rómskej otázky. „Pokiaľ by chcel niekto riešiť rómsku otázku, tak určite nie z pozície splnomocnenca. Splnomocnenec nemá potrebné kompetencie, nerieši problémy, len ich hasí,“ doplnil starosta.

Spokojný človek

„Ja som spokojný človek tam, kde som. Nehovorím, že vstup do vysokej politiky vylučujem, no záleží na konkrétnej ponuke, kto mi ju dá, akí ľudia by boli v tíme, aké majú ciele a čo chcú dokázať,“ uzavrel Ledecký. Andrej Kiska prostredníctvom videa na sociálnych sieťach i na novej internetovej stránke jenasviac.sk uviedol, že podrobnejšie informácie o svojej novej strane zverejní až po skončení mandátu v Prezidentskom paláci 17. júna.

Zdroj: Webnoviny.sk - Žiadaný starosta Spišského Hrhova by vstup do Kiskovej strany zvážil, sú na jednej vlne © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

LONDÝN 3. apríla (WebNoviny.sk) - Komplikovanú situáciu okolo plánovaného vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie sa v stredu snažili vyriešiť dvaja kľúčoví hráči na britskej politickej scéne - premiérka Theresa Mayová a šéf opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn. Obaja následne označili stretnutie za konštruktívne, Corbyn však priznal aj to, že sa na ňom s Mayovou na ničom nedohodli. Stretnutie podľa neho bolo "užitočné, ale bezvýsledné".

Naťahovačky okolo brexitu

Corbyn dodal, že vo štvrtok sa uskutoční ďalšie stretnutie, tentoraz na nižšej úrovni, na ktorom sa budú snažiť predstavitelia labouristov a Mayovej konzervatívcov obrúsiť hrany medzi oboma stranami v pohľade na brexit. Mayovej vládu medzičasom v stredu opustil na protest proti naťahovačkám okolo brexitu ďalší člen. Chris Heaton-Harris, námestník ministra pre vystúpenie Veľkej Británie z EÚ, ako dôvod svojej rezignácie uviedol, že sa mu nepáči snaha Mayovej brexit posúvať stále na neskôr. Mayová podľa neho "mala vyhovieť výsledku referenda z roku 2016" a vyviesť krajinu z únie k pôvodne plánovanému dátumu, teda 29. marcu.

Ešte jeden krátky odklad

Po tom, čo britskí poslanci dvakrát za sebou odmietli dohodu o brexite, ktorú Mayovej vláda vyjednala s európskymi predstaviteľmi, rozhodla EÚ o preložení brexitu do 12. apríla alebo 22. mája. Britskí poslanci medzitým dohodu o brexite odmietli aj tretíkrát, čím krajina stratila podľa rozhodnutia EÚ nárok na odklad brexitu do 22. mája. Aktuálnym termínom je teda 12. apríl, Mayová však už avizovala, že chce požiadať o ďalší krátky odklad. Tiež sa vyjadrila, že chce nechať poslancov o dohode o brexite, ktorú už trikrát odmietli, hlasovať aj štvrtýkrát.

Mayová čelí kritike

Podľa Heatona-Harrisa je však takéto predlžovanie situácie už neúnosné. "Každý raz, keď žiadame ďalšie predĺženie tohto procesu, podkopávame tým dôveru občanov v náš politický systém," domnieva sa odstupujúci politik. Mayovú kritizujú nielen stúpenci "tvrdého brexitu", ktorí presadzujú, aby Londýn vystúpil z EÚ bez akejkoľvek dohody, ale aj stúpenci zotrvania krajiny v únii, podľa ktorých by sa mal brexit úplne zrušiť. K nim sa radí aj veľká časť poslancov z labouristického tábora.

Zrušenie brexitu nepripúšťa

Zrušenie brexitu však Mayová vôbec nepripúšťa a tento scenár používa len ako odstrašujúci príklad, keď chce prinútiť poslancov hlasovať za jej dohodu. Premiérka striktne odmieta aj opätovné referendum o brexite, pričom argumentuje, že nie je možné pýtať sa občanov ešte raz na to isté, na čo už raz odpovedali. Už niekoľko mesiacov je pritom verejná mienka v krajine jednoznačne naklonená zotrvaniu v únii, čo potvrdzujú prieskumy všetkých renomovaných agentúr.

Viac k témam: Brexit
Zdroj: Webnoviny.sk - Mayová sa s Corbynom na ničom nedohodla, britskú vládu opustil ďalší člen © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Svet

LONDÝN 3. apríla (WebNoviny.sk) - Jedno z množstva hlasovaní o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, o ktorom už niekoľko týždňov intenzívne rokuje britský parlament, sa v stredu skončilo remízou. Za návrh hlasovalo 310 poslancov, proti nemu tiež 310 poslancov. Je to parlamentná remíza pri hlasovaní na pôde dolnej komory britského parlamentu od roku 1993, upozorňuje tlačová agentúra The Associated Press (AP). Hlasovanie sa týkalo toho, či majú poslanci pokračovať v prerokovávaní možných spôsobov, ako sa pohnúť z miesta v súvislosti s brexitom, prípadne jeho alternatív aj na pondelňajšej schôdzi. V takomto prípade, keď sa za návrh vysloví rovnaký počet poslancov ako proti nemu, má podľa rokovacieho poriadku právo posledného slova predseda parlamentu. John Bercow sa nakoniec rozhodol, že zahlasuje proti návrhu, čo znamená, že v pondelok by sa o situácii okolo brexitu rokovať nemalo.

Viac k témam: Brexit, britský parlament
Zdroj: Webnoviny.sk - Hlasovanie v britskom parlamente skončilo vzácnou remízou © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Svet

CLEVELAND 3. apríla (WebNoviny.sk) - V zoologickej záhrade v Clevelande v americkom štáte Ohio v stredu odvolali pátranie po dvoch hľadaných osobách a začali do nej púšťať návštevníkov. Polícia informovala, že zariadenie v spolupráci s jeho zamestnancami celé dôsledne prehľadala, no páchateľov v areáli nenašla. Policajti pôvodne reagovali na hlásenie o streľbe v inej časti mesta. Po ich príchode na miesto činu nasledovala naháňačka s dodávkou, v ktorej sa snažili ujsť pôvodcovia streľby. Dodávka neskôr narazila do stĺpu, následne sa policajtom podarilo zatknúť jedného z páchateľov, no ďalšie dve osoby, muž a žena vo veku okolo 20 rokov, medzitým preskočili cez múr do zoologickej záhrady a stratil sa v nej.

Viac k témam: americká polícia, útek, Zoo
Zdroj: Webnoviny.sk - Páchatelia po streľbe na ulici ušli do zoo, polícia ich nenašla © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Svet

  • aktualizované 3. apríla 19:36
BRATISLAVA 3. apríla (WebNoviny.sk) - Poslanci parlamentu v stredu opäť volili kandidátov na sudcov Ústavného súdu. V tajnej voľbe, za ktorú hlasovalo 77 z prítomných 147 zákonodarcov, vybrali pre prezidenta Andreja Kisku šesť kandidátov, z ktorých si má vybrať polovicu. Sú nimi Ivan Fiačan, Peter Molnár, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová, Michal Truban Podľa súčasných pravidiel musí získať uchádzač nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39. Keďže nebol zvolený potrebný počet 18 kandidátov, vo štvrtok po 17:00 bude v parlamente ďalšia voľba. Podľa niektorých koaličných poslancov bude ešte diskusia na prípadnej ďalšej zhode. Predseda poslaneckého klubu strany Most-Híd Tibor Bastrnák pre agentúru SITA po stredajšej Koaličnej rade potvrdil, že vo vládnej trojke je dohoda na menách. V prípade neúspechu sa bude voľba opakovať, pravdepodobne vo štvrtok v rovnakom čase. "Koaličnú radu hodnotím veľmi pozitívne," uviedol. Na otázku, či bude zvolená časť sudcov alebo plný počet 18 mien, odpovedal Bastrnák tak, že dúfa, že nových sudcov bude čo najviac. "Podporíme tajnú voľbu a máme dohodu na viacerých menách, koľko ich je, uvidíte dnes (v stredu, pozn. red.) o piatej," dodal. Bastrnák nechcel novinárom povedať, či ide o šesť mien ako vo februári, alebo o viacero uchádzačov.

Vypočutie pred ústavnoprávnym výborom

Uchádzači o talár na Ústavnom súde SR koncom marca absolvovali verejné vypočutie, pričom parlamentný ústavnoprávny výbor posunul do pléna všetkých 29 kandidátov.

Kandidáti na post ústavných sudcov

Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Stanislav Irsák, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.
Parlament volil sudcov už vo februári tohto roka, pod neúspech hlasovania sa podpísali hlavne poslanci vládnej strany Smer-SD, ktorí odovzdávali väčšinou prázdne hlasovacie lístky, čím voľbu zablokovali. Košický súd je tak od 16. februára tohto roka značne paralyzovaný, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia z trinástich. Prakticky funguje iba jeden trojčlenný senát v dvoch variantoch. Na riadny chod súdu musí Národná rada SR zvoliť 18 kandidátov, z ktorých následne prezident vymenuje polovicu.

Kandidovali aj Fico či Kresák

V prvom kole sa o post ústavného sudcu uchádzali viacerí súčasní či bývalí politici. Okrem iných napríklad expremiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý svoju nomináciu tesne pred hlasovaním stiahol, či Peter Kresák (Most-Híd) a štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská. Najväčšiu polemiku otvoril Fico, ktorý voľbu ústavných sudcov označil za politickú, pretože na konkrétnych menách musí byť dohoda poslancov. Pred voľbou medializované informácie naznačovali, že sa koalícia zhodla aspoň na šiestich menách, napokon však nebol zvolený žiaden z kandidátov. Kým pri prvotnej voľbe bolo prihlásených pôvodne 40 kandidátov, marcovú prihlášku odobrilo iba 30. V prípade, že sa opäť poslanci nedohodnú, bude sa celý proces opakovať, vrátane verejného vypočutia. Podľa platných pravidiel musia uchádzači splniť niekoľko zákonných predpokladov. Napríklad musia byť rešpektovanými osobnosťami z právnej obce, mať minimálne 40 rokov či absolvovanú 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.

Online - voľba kandidátov na ústavných sudcov

  • streda
19:36 Prezident Andrej Kiska považuje zvolenie iba šiestich uchádzačov za neúspech. Uviedol to pre agentúru SITA jeho hovorca Roman Krpelan. Kiska pripomenul, že poslanci Národnej rady SR si opakovane nesplnili svoje povinnosti. “Poslanci Národnej rady si opäť nesplnili svoju povinnosť zvoliť 18 kandidátov na post sudcov ústavného súdu, z ktorých má prezident vybrať deviatich. V krátkom čase sa vyjadrím, ako budem v tejto veci ďalej postupovať,” povedal prezident Andrej Kiska. 19:02 Predseda vlády Peter Pellegrini víta hlasovanie poslancov, ktorí vybrali kandidátov na sudcov ústavného súdu. Verí, že prezident Andrej Kiska sudcov čo najskôr vymenuje tak, aby bol Ústavný súd SR opäť funkčný. Pellegriniho stanovisko poskytla jeho hovorkyňa Patrícia Macíková. 18:48 Opozícia sa na väčšine mien kandidátov zhodla. Po hlasovaní to na brífingu uviedol poslanec za stranu Sloboda a Solidarita (Sas) Alojz Baránik s tým, že on osobne podporil sedem mien - Katarína Čechová, Ivan Fiačan, Eva Kováčechová, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka, Robert Šorl a Martin Vernarský. "Verím, že toto sú ľudia, za ktorých sa nebudeme musieť nikdy hanbiť," povedal Baránik. Zhodu mien potvrdil aj predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič. Podľa podpredsedníčky parlamentu Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) je voľba kandidátov na sudcov ústavného súdu pre zákonodarný zbor najdôležitejšia vec, o akej kedy rozhodoval a bude rozhodovať. Poslanec NR SR za hnutie OĽaNO Ján Budaj na tlačovej besede po vyhlásení výsledkov hlasovania uviedol, že zlyhali tí, ktorí presadzovali verejnú voľbu, lebo znovu umožnili tajnú.
18:31 Nezaradená Lucia Žitňanská v zozname našla vhodných kandidátov. "Myslím, že je povinnosťou NR SR nájsť plný počet a nie iba časť," podotkla. Ondrej Dostál (klub SaS) nenašiel 18 kandidátov. "Myslím, že bude opakovaná voľba a aj tretie vypočúvanie kandidátov," vyhlásil. Ján Marosz (OĽaNO) povedal, že hlasoval podľa vedomia a svedomia. "Verím, že Národná rada SR zvolí 18 kandidátov, aby bol ústavný súd funkčný," uviedol. 18:28 Poslanec Martin Klus (SaS) povedal, že koaliční poslanci poctivo volili. Dodal, že v opozícii bola dohoda na siedmich fixných menách. Poslanec Erik Tomáš (Smer-SD), že hlasovali sme, lebo bola tajná voľba. Okolo novinárov prešiel aj poslanec Robert Fico (Smer-SD), ktorý hlasoval medzi poslednými. Na položené otázky novinárov však neodpovedal. Podpredseda SNS Jaroslav Paška potvrdil, že v koalícii bola dohoda, aby každý koaličný poslanec našiel aspoň osem, deväť mien. "Aby sme mohli zoznam kandidátov poslať pánovi prezidentovi," uviedol. Poslanec Peter Antal z Mosta-Híd taktiež potvrdil, že bola koaličná dohoda a "uvidíme, či bude naplnená." 18:24 Poslanci z 29 kandidátov zvolili šesť - sú nimi Ivan Fiačan, Peter Molnár, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová, Michal Truban. 18:18 V tajnej voľbe bolo vydaných 148 hlasovacích lístkov, z ktorých osem poslancov odovzdalo naspäť neplatný hlasovací lístok.
17:49 Podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar vyhlásil tajnú voľbu za ukončenú a začínajú počítať hlasy. 17:23 Voľba kandidátov na ústavných sudcov je tajná - zo 147 poslancov ich bolo za tento návrh 77 a proti 70. 17:08 Poslanci ešte pred voľbou kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR hlasujú ešte o ďalších zákonoch, ktoré boli prerokované. 15:50 V koalícii je dohoda na menách nových ústavných sudcov. Potvrdil to predseda poslaneckého klubu strany Most-Híd Tibor Bastrnák, ktorý zároveň dúfa, že nových sudcov bude zvolených čo najviac. Poslanci Mosta-Híd tiež podporia tajnú voľbu v pléne Národnej rady SR, ktorá bola pre stranu Smer-SD prioritou. "Koaličnú radu hodnotím veľmi pozitívne," uviedol predseda poslaneckého klubu strany Most-Híd Tibor Bastrnák. Na otázku, či bude zvolená časť sudcov alebo plný počet 18 mien, odpovedal Bastrnák tak, že dúfa, že nových sudcov bude čo najviac. "Podporíme tajnú voľbu a máme dohodu na viacerých menách, koľko ich je, uvidíte dnes o piatej," dodal. Bastrnák nechcel novinárom povedať, či ide o šesť mien ako vo februári, alebo o viacero uchádzačov. 12:55 Predseda parlamentu a Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko je pripravený zvoliť všetkých 18 kandidátov na sudcov ústavného súdu. Povedal to novinárom pred stredajšou Koaličnou radou. Nevie však, či v koalícii pri voľbe kandidátov nájdu konsenzus. „Ak budem ústretový, Robert Fico mi musí sľúbiť, že nový minister financií zníži dane," povedal. Pre Danka je neprijateľné, aby koalícia hlasovala o kandidátoch na ústavných sudcov s Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS). „My sme s nimi nerokovali,“ povedal s tým, že si nevie predstaviť, že by koalícia mala v budúcnosti fungovať s podporou ĽSNS. 12:15 Neúplné zloženie pléna Ústavného súdu SR má vplyv na počet vybavených podaní. Zreteľné to bolo v čase, keď na ústavnom súde chýbali traja sudcovia od 4. júla 2014 do 14. decembra 2017, no markantný rozdiel možno badať najmä teraz, keď ústavný súd pracuje iba v zložení štyroch sudcov od 16. februára 2019, uviedla to v tlačovej správe kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky.
„Proces výberu sudcov ústavného súdu je výlučne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky. Ja i moji kolegovia veríme, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky budú postupovať tak, aby bol ústavný súd opäť plne funkčný v čo najkratšom možnom čase, aby mohol naďalej chrániť práva všetkých občanov Slovenskej republiky,“ uviedla v stredu Jana Baricová, ktorá od 1. marca vykonáva úlohy predsedníčky ústavného súdu. Zo štatistických údajov vyplýva, že za posledné tri roky bolo na ústavný súd v prvých troch mesiacoch doručených približne 600 podaní. Rozdiel je však v počte podaní, ktoré boli vybavené. V prvých troch mesiacoch roku 2019 súd za účasti štyroch sudcov vybavil približne o 300 podaní menej ako v rovnakom sledovanom období v roku 2018, keď zasadalo plénum v plnom zložení 13 sudcov. Kým pri počte 10 z 13 sudcov ústavného súdu bola priemerná dĺžka konania v prvých troch mesiacoch roku 2017 – 10,01 mesiaca, v rovnakom sledovanom období roku 2018 sa znížila podľa kancelárie ústavného súdu na 6,82 mesiaca, keďže plénum ústavného súdu pracovalo v úplnom zložení 13 sudcov. Od ukončenia III. funkčného obdobia deviatich z 13 sudcov ústavného súdu sa však priemerná dĺžka konania predĺžila na 9,43 mesiaca. 10:53 Cez obed bude o kandidátoch na ústavných sudcov rokovať aj koalícia. Pred rokovaním vlády to potvrdili premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a podpredseda vlády a Mosta-Híd László Sólymos. Ako povedal minister životného prostredia Sólymos, pre Most je priorita dohodnúť sa a zvoliť aspoň šesť kandidátov, aby z nich prezident mohol vybrať troch. Ústavný súd by sa tak stal funkčným. Momentálne sú obsadené štyri kreslá z 13-tich plénum tak ani nemôže zasadnúť. „.Budem rád, keď zvolíme aspoň toľko kandidátov, aby ÚS mohol fungovať. Ak zvolíme viac, tak to bude veľmi dobré,“ povedal v stredu pred rokovaním vlády Sólymos s tým, že ak budú cítiť nejaké machinácie v pozadí, budú za verejnú voľbu. Práve Most pri minulej voľbe trval na verejnej voľbe napriek nesúhlasu Smeru, keďže mali podozrenia, že Smer rokoval o podpore kandidátov s Ľudovou stranou Naše Slovensko Mariana Kotlebu. 10:13 Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v rozprave povedala, že voľba ústavných sudcov musí byť pre všetkých poslancov parlamentu absolútne najdôležitejšia téma zo všetkých. Vrátila sa aj k minulotýždňovej dohode vládnej koalície so stranou Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. "Videli sme na vlastné oči, že vládne strany sú ochotné rokovať so stranou Mariána Kotlebu. To je jednoducho neakceptovateľné," pripomenula exministerka.
Žitňanská tiež vo svojom vystúpení pripomenula dôležitosť Ústavného súdu SR, ktorý má byť garantom demokracie na Slovensku "Je absolútne zvrátené uvažovať politickou vypočítavosťou, zvoliť šiestich nových sudcov a myslieť si, že Ústavný súd SR bude funkčný. No nebude, pretože je zásadný rozdiel, či má plénum súdu sedem ľudí, alebo trinásť ľudí. Pri minimálnom počte siedmich sudcov stačí, aby mal jeden z nich iný názor, alebo ochorel," priblížila Žitňanská. Podľa exministerky nebude na Slovensku právny štát, kým nebude voľba sudcov politickou témou číslo jeden. "Nebude na Slovensku právny štát, keď táto snemovňa bude plná iba vtedy, keď bude kandidovať Robert Fico (Smer-SD). Musím, žiaľ, konštatovať, že zatiaľ čo pri prvej voľbe to bola politická téma číslo jeden, teraz to tak nie je," povedala. Žitňanská pripomenula prelomové rozhodnutie Ústavného súdu SR z konca januára tohto roka, keď súd vyhlásil ústavný zákon za protiústavný, čím sa postavil v právomociach nad Národnú radu SR. 9:38 Poslanec Ondrej Dostál (SaS) v stredajšej rozprave uviedol, že našou povinnosťou je čo najskôr obsadiť chýbajúce miesta na Ústavnom súde SR. "Na ústavnom súde ich chýba deväť. Preto by sme mali zvoliť 18 kandidátov a ponúknuť tak prezidentovi dvojnásobný počet na výber," dodal. V úvode svojho vystúpenia sa spýtal, prečo sa bude o sudcoch hlasovať až dnes (v stredu, pozn. red.), keď sa schôdza parlamentu začala už minulý utorok. Podľa neho je za tým politika a taktizovanie. "Boli prezidentské voľby a vládna koalícia zrejme chcela hlasovať až potom, ako budú známe výsledky volieb. Ešte asi žila možnosť, že by zvíťazil Maroš Šefčovič," vysvetlil a dodal, že to by otvorilo predsedovi strany Smer-SD Robertovi Fico dvere na Ústavný súd SR. 9:00 Poslanci parlamentu budú v stredu podvečer o 17:00 opäť voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Na výber majú 29 kandidátov.

Viac o téme: Voľba ústavných sudcov



Viac k témam: Národná rada SR, Ústavný súd SR, voľba ústavných sudcov
Zdroj: Webnoviny.sk - Voľba ústavných sudcov: Koalícia sa dohodla na menách, poslanci tajne zvolili šesť kandidátov (online) © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

BRATISLAVA 3. apríla (WebNoviny.sk) - Parlament neposunul do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení od nezaradenej poslankyne Simony Petrík (Spolu), ktorou sa mala do systému nemocenského poistenia zaviesť dávka otcovskej popôrodnej starostlivosti, tzv. otcovské.

Rovnako ako materské

Otec by tak získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia a rovnako ako matka by získal nárok na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne. Otec by mal podľa novely zákona nárok na otcovské len vtedy, ak bol v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistený najmenej 270 dní, t. j. podieľal sa na fungovaní sociálneho systému. Táto podmienka je rovnaká ako v prípade poskytovania materského.

Zmeny v rodičovskom príspevku

Poslankyňa Petrík neuspela ani s návrhom novely zákona o rodičovskom príspevku, ktorým sa malo zaviesť flexibilné poberanie tejto dávky. Výška mesačne vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne vyčerpať. Celkovú sumu 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, by bolo možné vybrať aj skôr ako dieťa dosiahne tri roky veku. "Navrhujeme, aby dolnou hranicou výberu rodičovského príspevku boli dva roky veku dieťaťa. Výška rodičovského príspevku sa tak bude pohybovať v intervale od 213,20 eura až do 355,33 eura, ak by si rodič skrátil poberanie poberania rodičovského príspevku do dvoch rokov veku dieťaťa,“ uviedla poslankyňa Petrík.

Viac k témam: NR SR, otcovská dovolenka, rodičovský príspevok, SPOLU – občianska demokracia
Zdroj: Webnoviny.sk - Otcovské nebude, parlamentom neprešiel ani flexibilný rodičovský príspevok © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Ekonomika

BRATISLAVA 3. apríla (WebNoviny.sk) - Kanadská obchodná komora v SR vyzvala svojich členov, ako aj všetky zahraničné obchodné komory na Slovensku, aby zrušili akékoľvek svoje aktivity s Privatbankou.

NBS reagovala stručne

Kanadská obchodná komora tiež žiada Narodnú banku Slovenska (NBS), aby pozastavila bankovú licenciu Privatbanke. A to dovtedy, kým nebude relevantne preukázaná legálnosť všetkých jej transakcii s Mariánom Kočnerom. Národná banka Slovenska bola v reakcii na výzvu stručná. "Na výkon dohľadu sa zo zákona vzťahuje mlčanlivosť," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa centrálnej banky Martina Vráblik Solčányiová. Podobne reagovala aj Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora."Výzvu Kanadskej obchodnej komory sme dostali, avšak nechceme vec komentovať," povedal hovorca komory Markus Halt. Odborná referentka Andrea Mrázová zo Slovensko-rakúskej obchodnej komory uviedla, že Privatbanka nie je ich členom a komora nemá toho času s Privatbankou žiadne aktivity.

Pripravujú žalobu

Privatbanka považuje vyhlásenie kanadskej obchodnej komory za absolútne neprimeraný zásah do povesti banky. „Voči takémuto útoku sa budeme brániť dostupnými právnymi prostriedkami. Pripravujeme podanie žaloby voči autorovi vyhlásenia za náhradu prípadnej škody a v dôsledku poškodzovania práv banky,“ zdôraznil pre agentúru SITA riaditeľ odboru marketingu Privatbanky Milan Ondrej. Banka si podľa neho plní všetky zákonné povinnosti. „V čase, kedy banka poskytovala svoje služby klientovi, ktorý je dnes podozrivý a obvinený zo spáchania závažnej trestnej činnosti, banka nedisponovala žiadnou informáciou a už vôbec nie informáciou od orgánov činných v trestnom konaní o tom, že by sa táto osoba dopúšťala protizákonných aktivít. Banka napriek tomu vyslovuje ľútosť nad tým, že jeden z klientov banky je v súčasnosti obvinený z páchania vážnej trestnej činnosti,“ konštatoval Ondrej.

Súčasť finančnej skupiny Penta

Privatbanka, ktorá patrí do finančnej skupiny Penta, je podľa medializovaných informácií spájaná s poskytnutím niekoľkomiliónového úveru Mariánovi Kočnerovi. Privatbanka, ktorá do konca októbra 2005 vystupovala pod názvom Banka Slovakia, vznikla zakladateľskou zmluvou 2. augusta 1995. V roku 2003 sa jej majoritným akcionárom stala rakúska banka Meinl Bank AG. O slovenskú banku prejavila záujem finančná skupina Penta a v prvej polovici júla 2007 koncentráciu schválil Protimonopolný úrad SR. V súčasnosti už vlastní skupina Penta v Privatbanke 100 % akcií.

Viac k témam: Kanadská obchodná komora, Penta, Privatbanka
Zdroj: Webnoviny.sk - Kanadská obchodná komora vyzýva na zrušenie aktivít s Privatbankou, dôvodom je Kočner © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Ekonomika

BRATISLAVA 3. apríla (WebNoviny.sk) - Hasiči z Martina zasahovali pri dopravnej nehode na štátnej ceste v katastri mesta Vrútky pod Dubnou Skalou. Ako agentúru SITA informovala Zuzana Farkasová z Prezídia hasičského a záchranného zboru, prevrátil sa kamión, ktorý čiastočne zasahoval do jedného jazdného pruhu. Hasiči vykonali na havarovanom kamióne protipožiarne opatrenia.

Viac k témam: dopravná nehoda
Zdroj: Webnoviny.sk - Foto: Na ceste pod Dubnou Skalou sa prevrátil kamión © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

BRATISLAVA 3. apríla (WebNoviny.sk) - Odvod obchodných reťazcov sa bude rušiť v expresnom procese. Poslanci parlamentu totiž v stredu schválili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu, ktorým sa odvod ruší. Stalo sa tak už na druhý deň po opatrení Bruselu, ktorým do vyšetrenia dopadov odvodu pozastavil jeho platnosť. Návrh na zrušenie odvodu predložili jeho pôvodní autori, teda poslanci za SNS na čele s predsedom parlamentu Andrejom Dankom. „Dôvodom návrhu na skrátené legislatívne konanie je ohrozenie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky,“ uvádza sa v návrhu na schválené skrátené legislatívne konanie. Ako dodávajú predkladatelia, ak by ostal zákon platný aj napriek tomu, že jeho účinnosť bola pozastavená predbežným opatrením Európskej komisie, právna istota poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov by mohla byť ohrozená. Pri vyhodnocovaní svojich prevádzkových a investičných možností by si totiž neboli istí, do akej miery, resp. či vôbec môžu počítať s podporou od štátu v nadväznosti na prerozdelenie časti odvodov od obchodných reťazcov, čo by mohlo viesť k narušeniu ich finančnej stability, tvorby rezerv na krytie potenciálnych rizík a strát spôsobených nepriaznivým počasím, napr. suchom, povodňami, silným vetrom a k ich existenčným problémom, uvádza sa v návrhu. Zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne SNS nadobudol účinnosť od začiatku roka 2019. Zákon platil aj napriek tomu, že ho prezident SR Andrej Kiska nepodpísal. Osobitný odvod na základe schváleného zákona mali platiť obchodné reťazce, v ktorých aspoň 25 % z obratu tvoria potraviny a majú prevádzky minimálne v 15 % všetkých okresov. Výška odvodu bola stanovená na úrovni 2,5 % z čistého obratu.

Viac k témam: EK Európska komisia, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, osobitný odvod pre obchodné reťazce, SNS Slovenská národná strana
Zdroj: Webnoviny.sk - Poslanci rozhodnú o zrušení osobitného odvodu pre obchodné reťazce v skrátenom konaní © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Ekonomika

BRATISLAVA 3. apríla (WebNoviny.sk) - Zákaz používať elektronické zariadenia, najmä mobilné telefóny či tablety, deťom a žiakom v školách počas vyučovania poslanci NR SR nepodporili. S návrhom novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) prišli poslanci za opozičné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Poslanci chceli, aby zákaz neplatil absolútne, boli by dovolené výnimky uvedené priamo v návrhu zákona. "Dôvodom na uzákonenie zákazu používania elektronických prostriedkov deťmi a žiakmi počas výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach je skutočnosť, že najmä mobilné telefóny doslova ovládli životy mnohých ľudí, z ktorých najrizikovejšou skupinou sú práve deti a žiaci. Mnohí z nich prepadli doslova nutkavému neustálemu kontrolovaniu obsahu mobilného telefónu alebo iných obdobných elektronických zariadení, napríklad tabletov alebo tzv. „smart hodiniek“, z čoho môžu vznikať rôzne závislosti," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu s tým, že takéto správanie možno badať na väčšine obyvateľstva nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Viac k témam: NR SR, OĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, školstvo, tablety
Zdroj: Webnoviny.sk - Žiakom v slovenských školách nezakážu používať mobily a tablety © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko
Strana 1 z 7

Reklama