22. august 2019
Facebook

22.8.2019 (Webnoviny.sk) - Pri zvyšovaní minimálnej mzdy by sa mal podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) uprednostňovať sociálny dialóg. V reakcii na legislatívny návrh strany Smer-SD, aby minimálna mzda od roku 2021 tvorila aspoň 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, to pre agentúru SITA uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták. "Náš návrh na rozdiel od návrhu Smer-SD uprednostňuje sociálny dialóg. A teda až v prípade nedohody sociálnych partnerov by platil záväzný mechanizmus úpravy výšky minimálnej mzdy, samozrejme, s uplatnením kritérií uvedených v dnes platnom zákone o minimálnej mzde," povedal. Zákon o minimálnej mzde v súčasnosti ako kritérium na úpravu sumy minimálnej mzdy uvádza nielen vývoj priemernej mzdy, ale aj vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti a životného minima.

Zásah do nákladov zamestnávateľov

"Predmetný návrh zatiaľ s nami ako sociálnym partnerom odkomunikovaný nebol," povedal Hošták k návrhu novely zákona o minimálnej mzde od poslancov za Smer. Keďže podľa neho ide o závažný zásah do nákladov zamestnávateľov a do podmienok pre podnikanie na Slovensku, RÚZ očakáva, že o návrhu zákona budú rokovať sociálni partneri na najbližšom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR. "Veľmi nás bude zaujímať odborné zdôvodnenie navrhovanej sumy, dopadové analýzy na trh práce, zamestnanosť i s ohľadom na budúci vývoj svetovej, európskej a teda i slovenskej ekonomiky," povedal tajomník RÚZ. Minimálna mzda je podľa neho dôležitou referenčnou veličinou aj pre určovanie príplatkov za prácu v noci a cez víkend. "Už dnes najvyššia minimálna mzda podľa §120 Zákonníka práce predstavuje 1 040 eur," zdôraznil Hošták. Neodôvodnene vysoký rast minimálnej mzdy v budúcnosti má tak podľa neho v kontexte príplatkov potenciál narúšať motivačné systémy a sťažuje plánovanie vo firmách. "Keďže dva z troch príplatkov sú naviazané na minimálnu mzdu, je súčasná diskusia o raste minimálnej mzdy vnímaná zo strany firiem omnoho citlivejšie," tvrdí.

Suma sa môže odvíjať od mediánovej mzdy

"Sme toho názoru, že minimálna mzda by sa mala odvíjať od mediánovej mzdy, ktorá sa javí ako presnejší štatistický ukazovateľ," povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová Špániková. Mediánová mzda predstavuje hodnotu mzdy, pri ktorej polovica ľudí zarába menej a polovica viac. "Vzorec bude predmetom nadchádzajúcich diskusií, ale mal by určite zohľadňovať viaceré ekonomické veličiny, nielen priemernú mzdu, ale napríklad aj produktivitu práce, či infláciu," povedala. Upozornila na to, že pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42 až 48 %. "Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch," dodala hovorkyňa AZZZ.

Vplyv na trh práce a zamestnanosť

Minimálna mzda je dôležitá a citlivá téma, ktorá ovplyvňuje trh práce a zamestnanosť, tvrdí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov (APZ) Andrej Lasz. "Vzorec na výpočet výšky minimálnej mzdy by mal byť výsledkom vzájomnej odbornej a apolitickej debaty a spolupráce sociálnych partnerov. O to viac nás prekvapuje, že ide o poslanecký návrh, ktorý sa vyhne riadnemu pripomienkovému konaniu," povedal pre agentúru SITA. Tým, že je minimálna mzda napojená na príplatky za prácu, jej nesystémové a radikálne zvyšovanie podľa Lasza môže mnohé podniky "položiť". "Zvýšením minimálnej mzdy o niekoľko desiatok eur pomôžeme 4 percentám Slovákov, ktorí ju poberajú. Ďalších približne 50 tisíc ľudí však vďaka tomu môže prísť o prácu," dodal generálny sekretár APZ.

Ficov návrh je vysoko prestrelený

Návrh Roberta Fica stanoviť minimálnu mzdu ako 60 % priemernej mzdy je podľa strany Za ľudí vysoko prestrelený. "Žiadna iná krajina OECD nemá takto vysoko nastavenú minimálnu mzdu vo vzťahu k priemernej. Na Slovensku existuje priestor pre rast minimálnej mzdy, tá by sa však mala odvíjať od nejakej ekonomickej logiky," uviedol v tlačovej správe ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý. V čase, keď slovenská ekonomika citeľne spomaľuje, by podľa neho skokové zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy znamenalo riziko nárastu inflácie, čiernej práce a prepúšťania. "Európska komisia uvádza príliš vysokú minimálnu mzdu spojenú so zlou kvalifikáciou nezamestnaných a celkovo rigidnou pracovnou legislatívou ako jeden z hlavných dôvodov pretrvavájucej vysokej miery nezamestnanosti vo Francúzsku," dodal Meravý.

Hrozí čierna práca aj strata zamestnania

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) pokladá návrh Smeru-SD, aby minimálna mzda dosahovala 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, za stratu súdnosti. "Zvýšenie minimálnej mzdy na 60 percent priemernej mzdy bude pre nízko zarábajúcich zamestnancov znamenať zníženie oficiálnych úväzkov, ich prechod na čiernu prácu alebo rovno stratu zamestnania. Najväčšie problémy s takto stanovenou minimálnou mzdu budú mať podniky v ekonomicky slabších regiónoch,“ uviedla podpredsedníčka SaS Jana Kiššová. Za ekonomicky udržateľnú považujú liberáli minimálnu mzdu na úrovni do 50 percent priemernej mzdy. "Česko má minimálnu mzdu vo výške 41,19 percenta priemernej mzdy, Maďarsko 40,31 percenta priemernej mzdy a Poľsko 43,73 percenta priemernej mzdy,“ dodala Kiššová.

Novela o minimálnej mzde

Poslanci NR SR za Smer-SD predložia do parlamentu návrh novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorého by najnižšie hrubé zárobky na Slovensku od roku 2021 tvorili najmenej 60 % z priemernej mzdy na Slovensku. Na stredajšej tlačovej besede o tom informoval predseda strany Smer-SD Robert Fico. V roku 2021 by minimálna mzda mala tvoriť 60 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2019. "Bude to niečo nad 600 eur," povedal. Vzorec by podľa neho stanovoval len najnižšie možné zvýšenie minimálnej mzdy, pričom zamestnávatelia a odborári by sa mohli dohodnúť aj na vyššej sume minimálnych hrubých zárobkov. "Vnášame do výpočtu minimálnej mzdy objektívne faktory," povedal Fico. O návrhu novely zákona by mal parlament rokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady SR.

Razantný nárast

Od začiatku budúceho roka sa podľa Fica minimálna mzda pravdepodobne zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur, ako to navrhuje minister práce a sociálnych vecí Ján Richter. "Je to výrazné, primerané zvýšenie," povedal. Najnižšie hrubé zárobky by mali od budúceho roka stúpnuť o 11 %, čo šéf Smeru považuje za razantný nárast minimálnej mzdy. Keďže sa sociálni partneri na budúcoročnej sume minimálnej mzdy nedohodli, vláda podľa Fica zrejme vydá nariadenie o minimálnej mzde v sume 580 eur. Podľa šéfa Smeru má byť výhodné pracovať, čo súčasná suma minimálnej mzdy nie celkom spĺňa. "Chceme, aby bola motivujúca, ale stále to nie je ono," tvrdí. Za motivačnú by Fico považoval minimálnu mzdu vo výške okolo 700 eur.

Viac k témam: minimálna mzda, RUZ Republiková únia zamestnávateľov
Zdroj: Webnoviny.sk - Smer mal uprednostniť sociálny dialóg, zamestnávateľov zaujímajú dopady vyššej minimálnej mzdy © SITA Všetky práva vyhradené.

22.8.2019 (Webnoviny.sk) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vo štvrtok stretne s britským premiérom Borisom Johnsonom. Niekoľko hodín predtým bagatelizoval možnosť vyriešenia problému írskej poistky, ktorý načrtla v stredu nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Riešenie sa dá nájsť

Tá počas stredajšej schôdzky s Johnsonom v Berlíne naznačila, že do brexitu plánovaného 31. októbra by sa dalo nájsť riešenie týkajúce sa spornej írskej hranice, ak na ňom všetky strany tvrdo zapracujú. "Môžeme byť schopní ho nájsť počas nasledujúcich 30 dní, prečo nie," skonštatovala Merkelová. Johnson povedal, že je "viac než spokojný" s týmto "horúcim časovým plánom". Neskôr v stredu sa však Macron vyjadril, že otvorenie rokovaní o tejto téme "nie je možné".

Sporná klauzula

Británia a zvyšná európska dvadsaťsedmička sa sporia o klauzulu v dohode o brexite, ktorá sa týka írskej poistky. Tá má zabrániť návratu tvrdých hraníc a hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom. Johnson žiada jej zrušenie, zatiaľ čo Brusel ju považuje za nevyhnutný nástroj na zachovanie integrity jednotného európskeho trhu.

Viac k témam: Brexit, britský premiér, francúzsky prezident
Zdroj: Webnoviny.sk - Rokovania o írskej poistke nie sú možné, tvrdí Macron pred stretnutím s Johnsonom © SITA Všetky práva vyhradené.

22.8.2019 (Webnoviny.sk) - Dánsky golfista Thorbjorn Olesen bude čeliť súdnemu procesu, keďže bol obvinený zo sexuálneho útoku a násilia v opilosti v lietadle. Dvadsaťdeväťročný Olesen v stredu počas krátkej výpovede na súde v Uxbridge západne od Londýna naznačil, že si nie je vedomý priestupku. Rebríčkovo 65. najlepší golfista sveta a člen víťazného tímu Európy v Ryder Cupe 2019 bol zatknutý 29. júla po návrate do Londýna z majstrovstiev sveta v Tennessee. Olesen pred súdom tvrdil, že je nevinný a prepustili ho na kauciu. Ďalšie pojednávanie ho však čaká 18. septembra v Isleworthe. Až do vyriešenia prípadu sa Olesen nesmie zúčastňovať podujatí Európskej tour.

Viac k témam: alkohol, golf, lietadlo, Ryder Cup, sexuálne násilie
Zdroj: Webnoviny.sk - Dánsky golfista Olesen v Anglicku čelí obvineniu zo sexuálneho násilia v opilosti v lietadle © SITA Všetky práva vyhradené.

22.8.2019 (Webnoviny.sk) - Ruský minister zahraničia v stredu rokoval s venezuelskou viceprezidentkou o rozšírení hospodárskych, vojenských a ďalších vzťahov medzi Moskvou a Caracasom. Sergej Lavrov počas stretnutia s Delcy Rodríguez uviedol, že jeho krajina podporí Venezuelu a ďalších v ich úsilí "oponovať proti akýmkoľvek nezákonným jednostranným metódam vydierania a nátlaku". Rodríguez zase sľúbila, že Venezuela bude pokračovať "v boji za slobodu". Ruské ministerstvo zahraničných vecí po rokovaniach Rodríguez a Lavrova oznámilo, že "potvrdili pripravenosť pokračovať v spoločnej práci na projektoch vo sférach hospodárstva, vedy, technológií, kultúry a vojensko-technickej spolupráce". Rusko podporuje venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Spojené štáty americké a desiatky ďalších krajín zase podporujú venezuelského opozičného lídra Juana Guaidóa, ktorého uznávajú aj za dočasného prezidenta Venezuely.

Viac k témam: rokovanie, spolupráca, štátna podpora
Zdroj: Webnoviny.sk - Rusko rokovalo s Venezuelou o bilaterálnych vzťahoch, sú pripravení pokračovať v spoločnej práci © SITA Všetky práva vyhradené.

21.8.2019 (Webnoviny.sk) - Nedávny smrteľný výbuch vo vojenskom testovacom areáli na severozápade Ruska podľa ruského prezidenta Vladimira Putina nepredstavoval žiadnu radiačnú hrozbu. Šéf Kremľa sa tak vyjadril v stredu po rokovaniach s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom. Ako tiež zdôraznil, krajiny susediace s Ruskom nezaznamenali žiaden nárast úrovne rádioaktivity. Výbuch, ktorý sa stal 8. augusta na strelnici ruského námorníctva pri obci Njonoksa pri pobreží Bieleho mora, si vyžiadal životy dvoch vojakov a piatich jadrových inžinierov. Krátko po ňom zaznamenali v meste Severodvinsk nárast radiácie, úrady však trvajú na tom, že to pre miestnych obyvateľov nepredstavovalo žiadnu hrozbu. Putin v stredu okrem iného pochválil obete explózie, ktoré podľa neho robili "veľmi dôležitú prácu pre bezpečnosť národa". O tom, akú zbraň testovali, sa však nevyjadril. Podľa niektorých odborníkov sa výbuch stal počas testovania potenciálnej riadenej strely na jadrový pohon.

Viac k témam: radiácia, vojenské cvičenie, výbuch bomby
Zdroj: Webnoviny.sk - Rusko tvrdí, že smrteľný výbuch vo vojenskom testovacom areáli nepredstavoval žiadnu radiačnú hrozbu © SITA Všetky práva vyhradené.

21.8.2019 (Webnoviny.sk) - Dohodnutý odchod Veľkej Británie z Európskej únie je podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ešte stále možný, aj napriek tomu, že na dohodu, ktorá by uspokojila obe strany, nezostáva veľa času. Kancelárka v stredu pred bilaterálnymi rokovaniami s britským premiérom Borisom Johnsonom v Berlíne naznačila, že pred britským vystúpením z európskeho bloku, ktorý je naplánovaný na 31. októbra, by sa dalo nájsť riešenie na spornú otázku írskej hranice, ak na ňom všetky strany tvrdo zapracujú.

Otázka írskej hranice

Môžeme byť schopní nájsť ho počas nasledujúcich 30 dní, prečo nie," skonštatovala Merkelová. Johnson zase pred novinármi uznal, že je na nich, aby predložili riešenia pre hranicu Severného Írska a zároveň privítal „vražedný časový plán 30 dní", ktorý navrhla Merkelová. „Existuje veľa riešení, ktoré sú ponúkané a už sa o nich diskutovalo. Nemyslím si, že ich britská vláda za posledné tri roky veľmi aktívne navrhovala," povedal politik.

Návrat tvrdých hraníc

Británia a zvyšná európska 27 sa sporia o klauzulu v dohode o brexite, ktorá sa týka írskej poistky. Tá má zabrániť návratu tvrdých hraníc a hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom. Johnson žiada jej zrušenie, zatiaľ čo Brusel ju považuje za nevyhnutný nástroj zachovania integrity jednotného európskeho trhu.

Viac k témam: Brexit, kontroly na hraniciach
Zdroj: Webnoviny.sk - Podľa Merkelovej je dohodnutý odchod Veľkej Británie z Európskej únie ešte stále možný © SITA Všetky práva vyhradené.

21.8.2019 (Webnoviny.sk) - Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že plne podporuje premiéra Grónska, dánskeho poloautonómneho územia, o ktorého kúpu prejavil možný záujem americký prezident Donald Trump. Premiérka novinárom povedala, že grónsky premiér Kim Kielsen takúto potenciálnu ponuku odmietol a „ja ho v tom plne podporujem". Frederiksenová tiež uviedla, že vzťahy medzi Kodaňou a Washingtonom podľa nej „nie sú v kríze". Vyjadrila sa tak po tom, čo Trump v utorok zrušil plánovanú návštevu Dánska pre jej negatívny postoj k predaju. „Nemyslím si, že toto zrušenie bude mať dopad na iné záležitosti," skonštatovala Frederiksenová.

Viac k témam: diplomacia, predaj
Zdroj: Webnoviny.sk - Grónsky premiér potenciálnu ponuku na kúpu územia odmietol a dánska premiérka ho v tom podporuje © SITA Všetky práva vyhradené.

21.8.2019 (Webnoviny.sk) - V Turecku sa už po tretí deň konali protesty proti odvolaniu troch zvolených starostov miest v prevažne Kurdmi obývanom regióne na juhovýchode krajiny. Miestne médiá informovali, že policajti použili v stredu na demonštrantov vodné delá. V meste Dijarbakir podľa tlačovej agentúry DHA tiež zatkli najmenej 30 ľudí. Turecká vláda zbavila funkcie starostov miest Dijarbakir, Mardin a Van a nahradila ich vládnymi poverencami pre údajné väzby na militantov zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK). Svoje rozhodnutie odôvodnila prebiehajúcimi vyšetrovaniami a procesmi voči nim. Starostov, ktorí sú členmi prokurdskej Ľudovodemokratickej strany, zvolili do funkcie v marcových komunálnych voľbách. Turecko, Spojené štáty a Európska únia považujú PKK za teroristickú organizáciu.

Viac k témam: demonštrácia, PKK Strana kurdských pracujúcich, vyšetrovanie
Zdroj: Webnoviny.sk - Na ľudí počas protestov proti odvolaniu starostov v tureckých mestách použili vodné delá a 30 z nich zatkli © SITA Všetky práva vyhradené.

21.8.2019 (Webnoviny.sk) - Podľa nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera je len malá šanca, že by Európska únia začala s Veľkou Britániou o brexite opäť rokovať. „Všetky možnosti, ktoré teraz možno navrhnúť, už v podstate boli predmetom rokovaní," citovala Steinmeiera v stredu nemecká tlačová agentúra dpa. Z tohto dôvodu si prezident myslí, že „je tu malá pravdepodobnosť, že by rokovania pokračovali".

Dôsledky tvrdého brexitu

Steinmeier tiež spochybnil úprimnosť britského premiéra Borisa Johnsona a jeho snáh o nové rokovania. Podľa neho mu ide „pravdepodobne skôr o prisudzovanie viny" ako o podstatné zmeny v dohode vyrokovanej minulý rok. Zároveň varoval pred podcenením dôsledkov tvrdého brexitu, čo by podľa neho mohlo viesť k otvoreniu mnohých tém, ktoré mali Londýn a Brusel už vyriešené.

Írska hranica

Johnson v pondelok formálne požiadal Európsku úniu o otvorenie rokovaní o brexite a zrušenie „protidemokratických" klauzúl týkajúcich sa írskej hranice. Predseda Európskej rady Donald Tusk však vyhlásil, že pokiaľ Johnson nenavrhne „realistické alternatívy" takzvanej írskej poistky, ktoré by zabránili vzniku tvrdej hranice medzi Severným Írskom a Írskom, podporuje „obnovenie hranice", s čím únia nesúhlasí.

Viac k témam: Brexit, rokovania
Zdroj: Webnoviny.sk - Európska únia pravdepodobne nebude s Veľkou Britániou o brexite opäť rokovať, myslí si nemecký prezident © SITA Všetky práva vyhradené.

21.8.2019 (Webnoviny.sk) - Iniciatíva Za slušné Slovensko plánuje verejné zhromaždenia v septembri, na výročie Nežnej revolúcie v novembri a tiež na výročie vraždy novinára Jána Kuciaka, ktoré pripadá na 21. februára budúceho roku. Ako ďalej iniciatíva informovala agentúru SITA, počas vyšetrovania vraždy novinára a jeho partnerky sa odhalilo mnoho hrozných vecí, napríklad prepojenia a vplyv Mariána K. na politikov a predstaviteľov štátnych orgánov alebo použitie vládneho špeciálu na únos vietnamského občana. „Tibor Gašpar sa odhalil ako nedôveryhodný policajný prezident a Mária Trošková s Viliamom Jasaňom ako spojka medzi úradom vlády a talianskou mafiou," uviedla iniciatíva.

Dúfajú v ukončenie vyšetrovania

Zástupcovia iniciatívy zdôraznili, že dúfajú, že vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy bude čoskoro ukončené a páchatelia obžalovaní. „Naša prvá požiadavka sa vďaka odvážnej a dôkladnej práci vyšetrovateľov a prokurátorov napĺňa. Pozorne ju naďalej sledujeme. Druhá požiadavka, konkrétne nová a dôveryhodná vláda, získava na dôležitosti každou ďalšou odhalenou kauzou ako aj prichádzajúcimi voľbami. Chceme vládu, ktorá je založená na demokratických princípoch a nemá prepojenia na organizovaný zločin. Vládu, ktorá dokáže obnoviť dôveru ľudí v štátne inštitúcie," konštatuje iniciatíva. Z tohto dôvodu podľa jej predstaviteľov vyjdú ľudia na námestia po celom Slovensku 20. septembra.

Spravodlivosť pre všetkých

Spájame sa aj s inými organizáciami naprieč občianskym sektorom, so sestričkami, vedcami, učiteľmi, farmármi, umelcami, študentmi, klimatickými aktivistami a ďalšími. Stojíme pri sebe a navzájom sa podporujeme. Všetkým nám ide o to isté. O spravodlivosť pred zákonom pre všetkých bez rozdielu. O slušnú a fungujúcu krajinu, kde organizovaný zločin nemá vplyv na politikov," uviedla iniciatíva. Za slušné Slovensko zároveň vyjadrilo podporu všetkým poctivým policajtom a prokurátorom. „Bez nich by nebolo možné, aby vyšetrovanie nezávisle napredovalo. Stojíme pri nich, lebo vieme, pod akým obrovským politickým aj celospoločenským tlakom sú. Rovnako ako novinári, ktorí aj naďalej odkrývajú pravdu, napriek lustráciám, vyhrážkam a neúcte od predstaviteľov štátu," dodala iniciatíva.

Viac k témam: pochod "Za slušné Slovensko", vyšetrovanie
Zdroj: Webnoviny.sk - Verejné zhromaždenia sa pravdepodobne opäť uskutočnia v septembri, v novembri aj na výročie vraždy Kuciaka © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama