17. jún 2019
Facebook

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) - Koncesionárske poplatky považuje Ministerstvo kultúry SR za štandardný a najdemokratickejší spôsob financovania verejnoprávneho vysielania. Uviedla to pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu kultúry Barbora Palovičová v súvislosti s návrhom predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý avizoval zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov od budúceho roka. Slovenská národná strana zavedením zrušenia koncesií pre dôchodcov podľa Dankových slov zároveň plní svoje sľuby, ktoré dala ešte na začiatku funkčného obdobia. „SNS od začiatku hovorí, že verejnoprávny rozhlas a televízia môžu fungovať aj bez koncesionárskych poplatkov,“ uviedol pred časom predseda národniarov.

Kľúčový prvok na zachovanie objektivity

Financovanie verejnoprávnych médií cez koncesionárske poplatky podľa rezortu kultúry "zásadne znemožňuje vznik politických vplyvov na obsah vysielania". "Navyše, verejnoprávne médiá sú v dobe falošných informácií a šírenia nenávisti prostredníctvom internetu kľúčovým prvkom pre zachovanie plurality názorov a objektivity pre širokú verejnosť," dodala Palovičová. Hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková v reakcii na návrh zrušiť koncesionárske poplatky pre dôchodcov uviedla, že "RTVS dopredu nekomentuje ani sa nevyjadruje k návrhom zákonov predkladaných do Národnej rady SR". Zvýšiť koncesionárske poplatky sa pokúšal predošlý minister kultúry Marek Maďarič, no jeho snahu zastavila vo vláde koaličná SNS. Poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka pre kultúru Renáta Kaščáková priblížila, že SaS má vo svojom programe úplné zrušenie koncesionárskych poplatkov, teda nielen pre vybrané skupiny obyvateľov, ale pre všetkých. "Ešte za vlády Ivety Radičovej sme to dokonca schválili, no po zmene vlády, ešte skôr, než náš návrh vošiel do platnosti, Smer-SD návrh zrušil. Medzičasom sme zrušenie koncesií navrhovali opätovne, a to dokonca vo veľmi jednoduchom riešení, ktoré zahŕňalo aj návrh, ako po výpadku príjmov z koncesií financovať RTVS," pripomenula poslankyňa, podľa ktorej koalícia len z princípu nepodporila opozičných návrh.

Populistické riešenie SNS

"Teraz SNS na konci volebného obdobia predkladá populistické riešenie, ktorým sa zalieča len jednej časti obyvateľov, pričom inú skupinu ľudí ignoruje a neponúka ani návod na to, ako nahradiť výpadok príjmov v RTVS. Tento návrh preto považujem za ďalšie neodborné a účelové gesto SNS, ktorým si chce zachraňovať svoje klesajúce preferencie," vyhlásila. Kaščáková je presvedčená, že zrušenie koncesií ako celku bude jedna z prvých vecí, ktorú SaS navrhne, keď bude súčasťou vlády. Už v súčasnosti štát čiastočne vykryje straty verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) spôsobené úľavami z platenia tzv. koncesionárskych poplatkov. RTVS na kompenzáciu časti výpadku dá štát 21 381 120 eur. Vyplýva to z návrhu na poskytnutie finančných prostriedkov účelovo určených pre RTVS na kompenzáciu časti výpadku úhrad za služby verejnosti v dôsledku sociálneho dosahu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS. Spomínaný zákon začal platiť v roku 2013 a úľavy od platenia, čiastočné alebo úplné, RTVS nekompenzoval. Tvrdí to Ministerstvo kultúry (MK) SR, ktoré materiál o 21-milónovej kompenzácii pre RTVS predložilo na rokovanie vlády 21. mája tohto roka. Materiál kabinet odobril. Ako zdôvodňuje ministerstvo kultúry, pre dlhodobo nezvyšované koncesionárske poplatky sa totiž RTVS dostal do finančnej situácie, ktorú nemôže vyriešiť bez pomoci štátu. Vyše 21 miliónov eur, ktoré by RTVS mal dostať ako kompenzáciu, predstavuje pritom podľa MK SR „iba čiastočnú kompenzáciu výpadku príjmov RTVS, ktorého výška je od nadobudnutia účinnosti zákona o úhrade odhadovaná na 128 286 720 eur.“

Nedostatočné pokrytie potrieb

Základná sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS je pre domácnosť 4,64 eura mesačne. Polovicu, teda 2,32 eura mesačne, platia dôchodcovia (starobní, invalidní, vdovskí a sirotskí) a poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Od povinnosti platiť úhradu je plne oslobodený platiteľ, ak žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má v jeho domácnosti trvalý pobyt, alebo sám je ťažko zdravotne postihnutý. Zákon vymedzuje aj zamestnávateľov oslobodených od povinnosti platiť úhradu, napríklad školy, školské zariadenia, nemocnice, liečebne či hospice. "Výpadok úhrad v dôsledku sociálneho dosahu zákona o úhrade tak za šesť rokov jeho účinnosti od 1. januára 2013 predstavuje 128 286 720 eur," priblížilo MK SR. Súčasné i predošlé vedenie RTVS aj Rada RTVS dlhodobo upozorňujú, že súčasný model financovania RTVS nedostatočne pokrýva jeho potreby na ďalší rozvoj, čo sa prejavuje napríklad aj v narastaní investičného dlhu, obmedzených možnostiach pre tvorbu finančných rezerv a pri výrobe vlastnej tvorby. Súčasné príjmy RTVS sú nedostatočné najmä pre výšku tzv. koncesionárskych poplatkov, ktorá sa na rozdiel od iných platieb nemenila už takmer 16 rokov. Zvýšenie financovania verejnoprávneho RTVS je súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, konkrétne sa o ňom píše v časti Kultúrna politika. Poplatky za verejnoprávnu televíziu a rozhlas sa naposledy zvýšili od 1. augusta 2003. V tom čase sa platba pre vtedajšiu Slovenskú televíziu (STV) zvýšila zo 75 korún na 100 korún a za Slovenský rozhlas (SRo) z 30 na 40 korún. Po zlúčení STV a SRo do RTVS a prechode na euro sa platby sčítali a prepočítali na súčasný základný poplatok pre domácnosti 4,64 eura mesačne.

Viac k témam: koncesionárske poplatky, Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), SaS Sloboda a Solidarita, SNS Slovenská národná strana
Zdroj: Webnoviny.sk - Dankova SNS chce splniť svoje sľuby a navrhuje zrušiť koncesionárske poplatky pre seniorov © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) - Vážený pán predseda národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda ústavného súdu, vážený pán prezident Kiska, vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania. Keď som sa uchádzala o funkciu prezidentky republiky, často som spomínala, že chcem byť prezidentkou všetkých občanov. Pred niekoľkými minútami som zložila sľub do rúk predsedu Ústavného súdu a dalo by sa z toho formálne odvodiť, že prezidentkou všetkých občanov už som. Ale bola by to pravda iba formálna, pravda, ktorú nepovažujem za dostatočnú. V tejto slávnostnej chvíli chcem povedať, že sa budem usilovať byť prezidentkou všetkých občanov v inom, oveľa obsažnejšom zmysle. Ponúkam odbornosť, ponúkam cit a zdravý aktivistický záujem. Ponúkam teda rozum, srdce a ruky. Zložením ústavného sľubu preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby. Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom a Slovensku. V súlade s ústavným sľubom, ktorý som pred chvíľou zložila – budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Službu, ku ktorej som sa zaviazala vnímam ako zodpovednosť. Zodpovednosť za riadny a ústavne súladný výkon právomocí, ale zároveň aj ako zodpovednosť za čosi krehkejšie, o čo sa všetci vo verejných funkciách musíme usilovať. A to je dôvera. Dôvera občanov v nás, ľudí, ktorých si zvolili, dôvera v inštitúcie, v platnosť pravidiel pre všetkých rovnako, dôvera v Slovensko, dôvera v domov. Chcem svojím prístupom prispieť ku konštruktívnej spolupráci, ponúknuť pokojný a vecný tón, nevyhnutnú trpezlivosť a vernosť hodnotám, pre ktoré som do politiky vstupovala. Sľubujem, že sa budem tak ako doposiaľ snažiť povzniesť nad osobné útoky a nezabudnúť pri nich, že tu nie som kvôli nim, ale kvôli službe ľuďom. Svoj mandát budem vykonávať slobodne. Bez podliehania príkazom od kohokoľvek. Jediné príkazy, ktoré ako hlava štátu chcem a budem rešpektovať, mi vyplývajú z ústavy, diktuje mi ich sľub vernosti republike. Dôveru, ktorú som od vás dostala, chápem tak, že dôverujete aj môjmu úsudku, že budem konať podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. Slovenská republika a jej občania si zaslúžia, aby každý, kto je vo verejnej službe, pracoval pre občanov, a neslúžil žiadnemu bočnému záujmu, nech už prichádza z ktorejkoľvek strany. Inak sa nám nepodarí dosiahnuť, aby sa Slovensko z toho, akým je, stalo krajinou, akou môže byť. Akou chceme, aby bolo. Lebo som presvedčená, že drvivá väčšina občanov si želá, aby naša republika bola tým najlepším možným Slovenskom. Vážení prítomní, drahí spoluobčania, spoluobčianky. Keď hovorím o nás, o Slovensku, musím skonštatovať, že sme oveľa vitálnejší, oveľa životaschopnejší, ako si často o sebe myslíme. Netreba chodiť do ďalekej minulosti, stačí si spomenúť, čo sme zvládli, čo sme prekonali len za uplynulých tridsať rokov. Hoci nie všetci súhlasili so spôsobom rozdelenia Česko-Slovenska, k zodpovednosti za vývoj nášho mladého štátu sa prihlásila celá naša spoločnosť. Po rozdelení federálneho štátu čisté devízové rezervy Národnej banky Slovenska poklesli na jednu tretinu. Ale neskončili sme v bankrote, zvládli sme to. Pred dvadsiatimi rokmi musela slovenská vláda prijať drastický balíček ekonomických opatrení, aby sa naše hospodárstvo vrátilo do rovnováhy a k udržateľnému rozvoju. Nezamestnanosť sa vtedy dostala nad devätnásť percent, ale sociálne nepokoje neprepukli – ekonomika sa pozviechala, zvládli sme to. Naši susedia – Česká republika, Maďarsko a Poľsko – mali pred nami niekoľkoročný náskok na ceste do Európskej únie, ale členmi únie a súčasťou schengenského priestoru sme sa stali spolu s nimi. A ako jediní patríme do eurozóny. Zvládli sme to. Ešte pred pár rokmi sme ako verejnosť iba prizerali, ako jedno veľké verejné obstarávanie za druhým vyhrávajú rôzne schránkové firmy neznámych vlastníkov. Dnes máme zákon, ktorý je v odkrývaní vlastníckych štruktúr firiem obchodujúcich so štátom inšpiráciou aj pre iné krajiny. Zvládli sme to. Naši vedci sú súčasťou viacerých svetových vedeckých tímov, vyvíjame produkty a technológie úspešné aj v medzinárodnom merítku. Naša občianska spoločnosť je aktívna a vyspelá. Vieme si pomôcť navzájom a vieme pomáhať aj vo svete. A to aj napriek tomu, že naše univerzity stále nie sú v rebríčkoch najlepších, start-upom chýba systematická podpora, a občianska spoločnosť aj novinári sú niekedy považovaní za nepriateľov štátu a štátnosti. Za obzvlášť hodnú ocenenia považujem skutočnosť, ktorá sa vinie celými modernými dejinami Slovenska. K revolučnej zmene režimu v roku 1989, k rozdeleniu federálneho štátu i k ďalším podstatným zmenám v spoločnosti došlo vždy pokojnou cestou. Bez násilia a nepokojov. Aj v krajinách s dlhšou demokratickou tradíciou sa stáva, že ľudia vychádzajú do ulíc s hnevom a svoj nesúhlas prejavujú ničením. U nás k ničomu podobnému nedošlo. Aj minulý rok sa všetky veľké verejné protesty zaobišli bez násilia a boli volaním za prinavrátenie slušnosti do verejného života. Nielen na to, čo som spomenula, ale aj na mnohé iné veci môžeme byť právom hrdí – čo ale neznamená, že môžeme byť hrdí na všetko. Ak máme úspešne zvládnuť cestu od Slovenska, akým je, k Slovensku, akým by mohlo byť, musíme si otvorene povedať, čo nám v tom pomáha a čo nám bráni. Vážení hostia, milí spoluobčania, už pätnásť rokov je naša republika súčasťou európskeho a transatlantického spoločenstva. Spoločenstva slobodných a demokratických krajín. Je to šťastím a výsadou, o ktorej mohli generácie pred nami iba snívať. V našich dejinách sme boli viackrát obeťami veľmocenskej politiky, boli sme včlenení do impérií, kde sa rozhodovalo o nás bez nás. Členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii je našou ponovembrovou slobodnou voľbou. Neveľkému štátu v strede Európy sa nemohlo stať nič lepšie, než to, že patríme do spoločenstva, ktoré spája ekonomickú prosperitu so sociálnou solidaritou, a od každého členského štátu očakáva, že bude dodržiavať princípy medzinárodného práva. Skutočnosť, že sme súčasťou únie, nie je len vecou našej prosperity, ale aj dôležitým príspevkom k našej národnej suverenite. Ako je Európska únia naším životným a hodnotovým priestorom, Severoatlantická aliancia je naším obranným a bezpečnostným pilierom. Musíme ako krajina urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tento priestor a jeho oporné piliere uchovali a posilňovali. Je to dôležité aj preto, lebo najdôležitejšie globálne problémy, ktoré sa nás týkajú, nemôžeme vyriešiť iba vlastnými silami a samostatne. Zvládneme ich len v rámci najširšej medzinárodnej spolupráce. Európska únia k tomu môže významne prispieť, lebo jej podstatou je spolupráca medzi štátmi a zlaďovanie národných záujmov v prospech spoločného dobra. Európa, aj s našou účasťou, by sa mala stať dlhodobým lídrom pri odvrátení viacerých globálnych hrozieb. Aj hrozby, akou je klimatická kríza. Podľa odhadov Svetovej banky by do roku 2050 mohli klimatické zmeny pri nezmenenom trende vyhnať z domovov až 143 miliónov ľudí. Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko. Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás. Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie. Vážení prítomní, drahí spoluobčania, ak mám hovoriť o tom, čo nám bráni, aby sme Slovensko premenili na najlepšiu možnú krajinu pre jej obyvateľov, spomeniem to, čo považujem za najdôležitejšie. Hoci od novembra 1989 uplynulo už takmer tridsať rokov a v republike sa veľa zmenilo k lepšiemu, dôstojnosť občanov ešte stále nie je prvým, ani hlavným prikázaním verejného života. Dôstojný život obyvateľov má veľa rozmerov a každý z nich má svoj vlastný príbeh. Tu sú aspoň niektoré z nich. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“. V praxi by to malo znamenať, že nik nie je taký bezvýznamný a občiansky zanedbateľný, aby mohol byť na svojich právach či slobodách ukrátený. Ale malo by to tiež znamenať, že nik nie je ani taký dôležitý a vplyvný, aby stál nad zákonom. Príliš veľa ľudí na Slovensku nadobudlo oprávnené presvedčenie, že toto u nás celkom neplatí. Pocit spoločenskej nespravodlivosti zosilnel a nadobudol dve podoby – podobu volania po zmene a po slušnosti, ale aj podobu hnevu na „systém“. Tento hnev je v mnohom oprávnený, ale keby sme mu ako spoločnosť podľahli, vôbec by sme si tým nepomohli. Hnev ako liek, ktorý sa tu v poslednom čase núka, je v mnohom horší, než choroba, ktorú má odstrániť. Energiu nespokojnosti potrebujeme upriamiť tak, aby Slovensko bolo vždy právnym štátom – nielen podľa ústavy, ale aj v realite. Inštitúcie a ľudia v nich, ktorí si nedokážu poradiť s korupciou alebo nedotknuteľnosťou vybraných osôb, sa musia stať minulosťou. Lebo urážajú základný ľudský cit pre spravodlivosť. Dokázali sme sa už veľmi ďaleko posunúť v transparentnosti, ale zaostali sme, a stále zaostávame v uplatňovaní zodpovednosti. Transparentnosť je len nástroj, dôveru a spravodlivosť treba posilňovať cez skutočnú, a nie zdanlivú zodpovednosť nositeľov moci. Naše inštitúcie na ochranu práva, bohužiaľ, stále nemajú patričnú autoritu, nepožívajú dostatočnú dôveru verejnosti a ani nie sú vždy odolné voči politickým tlakom. Dôstojný život človeka má nielen svoju právnu, ale aj materiálnu stránku. Niekedy sa až priveľmi tešíme tomu, čo hovoria o zvyšovaní príjmov občanov štatistiky. Tie nespochybňujem, no prinášajú pravdu spriemerovanú, aj z pohľadu ľudí, aj našich regiónov. Je potešiteľné, že priemerná mzda v národnom hospodárstve dynamicky rastie, ale oveľa radostnejšie bude, keď rovnako dynamicky narastie aj počet obyvateľov, ktorí budú môcť zo svojej mzdy viesť dôstojný a plnohodnotný život. A keď sa rovnako rýchlo zníži početnosť skupiny, ktorá sa sama nemôže vymaniť z pásma chudoby. A nevnímajme to, prosím, len ako sociálnu otázku. Pokiaľ tvrdo a obetavo pracujúci človek – učiteľ, farmár, robotníčka vo fabrike, sestrička či lekár – je sotva schopný zabezpečiť základné potreby pre svoju rodinu a číta o majetkových pomeroch ľudí, ktoré nemôžu byť výsledkom ich legálnych príjmov, prestáva veriť v spravodlivosť. Jej absencia v spoločnosti je pritom vždy zdrojom spoločenského napätia, ktoré oslabuje demokratický systém. Dôstojnosť občana si vyžaduje, aby každý – bez ohľadu na výšku svojich príjmov, na svoj národnostný či etnický pôvod, na príslušnosť ku ktorejkoľvek menšine – mal prístup k potrebnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Vo vzťahu k výzvam, ktorým čelíme a ktoré som tu naznačila, využijem naplno moje právomoci, aby sa situácia zlepšila. Budem sa aktívne zaujímať o nové právne normy, aby prispeli k dôstojnosti života ľudí, ochrane životného prostredia a vyváženiu nezávislosti verejnej moci jej zodpovednosťou. Budem aktívne spolupracovať pri zámeroch nových systémových zmien v oblasti justície. V menovacích právomociach budete mať vo mne garanta menovania iba tých profesionálne a osobnostne najlepších. Chcem byť hlasom tých, ktorých nie je počuť. Nie preto, aby som kričala s nimi, ale preto, aby som pomohla riešiť ich problémy. Vážení hostia, milí spoluobčania a spoluobčianky, Slovensko je rozmanitou krajinou. Geograficky, národnostne, kultúrne aj spoločensky. Na pomerne malej rozlohe sa stretáva toľko rôzností, aké nenájdeme ani v omnoho väčších krajinách. Počnúc prírodou, pokračujúc tradíciami a končiac životnými štýlmi. Nemyslím pritom len odlišný spôsob života v meste a na vidieku, myslím aj životné štýly ovplyvnené rôznymi životnými skúsenosťami. Našich rodičov, ktorí si pamätajú ešte vojny a následné represie komunistického režimu. Nás, ktorí sme zažili eufóriu z konca totality, aj neľahké obdobie rodiacej sa demokracie. Našich detí, ktoré sa už narodili v slobodnej krajine, a pre ktoré je sloboda cestovať taká prirodzená, aký bol vzťah k zemi a pôde u našich rodičov. Keď sa v tejto rôznosti dokážeme rešpektovať v rodine a dokážeme si navzájom priať, dokážme to aj v spoločnosti. Rešpektujme múdrosť a životné skúsenosti našich seniorov, ale aj slobodu a chuť spoznávať u našich mladých ľudí. A tiež kultúru a tvorbu, ktorá k tejto slobode patrí, a ktorá je originálnym prejavom každej jednej generácie. Nepodceňujme jej význam. Tak, ako potrebujú seniori náš záujem, našu pozornosť a naše pochopenie, mladí ľudia potrebujú dostať kvalitné vzdelanie na kvalitných školách a potrebujú dostať príležitosti pre kreativitu, cestovanie a uplatnenie. Je našou povinnosťou dať im ju. Potrebujeme však prekonať priepasti, ktoré sme v spoločnosti za uplynulé roky vyhĺbili, a to medzi jednotlivými skupinami a názormi, ktoré reprezentujú. Medzi konzervatívnym a liberálnym, mestom a vidiekom, starým a novým, väčšinovým a menšinovým, ku ktorých existencii aj my, politici, nemalou mierou prispievame. Postoj k inakosti, inej tradícii, inej skúsenosti a inému názoru vieme vyjadriť aj bez toho, aby sme siahli na slobodu a dôstojnosť iných. Stačí pri tom nezabudnúť, že spoločne sme súčasťou celku, súčasťou ľudskej rodiny. Stačí nezabudnúť na lásku k blížnemu, ktorá je základom rešpektu k rôznosti. Vážení hostia, milí spoluobčania, slovenská história je históriou plnou zápasov. Zápasu o vlastný jazyk, štátnosť, zápasu o uchovanie viery, o občianske slobody, o uznanie, o viditeľnosť. Každý z týchto zápasov prispel k lepšiemu Slovensku a bol sprevádzaný pozitívnym vlastenectvom a prebúdzaním spoločnosti. Dnes sme svedkami ďalšieho prebúdzania sa spoločnosti – politickej, občianskej, a aj tej nenápadnej a málo viditeľnej mlčiacej väčšiny. Teším sa každej spontánnej aktivite v prospech svojho susedstva, v prospech mesta, v prospech spoločenstva. Teším sa z návratu každého občana a občianky domov na Slovensko, aj z každej iniciatívy, ktorá o to usiluje. Lebo toto prebúdzanie je hlavne o viere v krajinu, v potenciál ľudí, a v to, čo môžeme spolu dokázať. Nie je len o zomknutí sa k prekonaniu ťažkých časov. K takémuto pozitívnemu vlastenectvu sa hrdo hlásim. Som presvedčená, že máme na to robiť Slovensko každý deň o kúsok lepším. Dá sa to! Cesta k najlepšiemu možnému Slovensku však nevedie cez žiadne príjemné skratky. To je vždy potrebné si úprimne povedať, aj v takejto chvíli. Ak sa k nemu chceme dostať, musíme celú trasu absolvovať poctivo, krok za krokom, ako občania, obyvatelia a spoločenstvo. Veľmi si želám, aby to bola naša spoločná cesta. Aby som bola prezidentkou ľudí, ktorí už po nej kráčajú, ale aj tých, ktorí sa k nej pridajú. Aby som mohla byť prezidentkou všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem. Köszönöm. Ďakuju šumňi. Děkuji. Paľikerav. Zobraziť fotogalériu k článku:
Inaugurácia Zuzany Čaputovej

VIAC O TÉME: INAUGURÁCIA ZUZANY ČAPUTOVEJ



Viac k témam: Inaugurácia Zuzany Čaputovej, prezident Slovenskej republiky
Zdroj: Webnoviny.sk - Inauguračný prejav novej prezidentky Zuzany Čaputovej © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) - Koncesionárske poplatky považuje Ministerstvo kultúry SR za štandardný a najdemokratickejší spôsob financovania verejnoprávneho vysielania. Uviedla to pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu kultúry Barbora Palovičová v súvislosti s návrhom predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý avizoval zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov od budúceho roka. Slovenská národná strana zavedením zrušenia koncesií pre dôchodcov podľa Dankových slov zároveň plní svoje sľuby, ktoré dala ešte na začiatku funkčného obdobia. „SNS od začiatku hovorí, že verejnoprávny rozhlas a televízia môžu fungovať aj bez koncesionárskych poplatkov,“ uviedol pred časom predseda národniarov.

Kľúčový prvok na zachovanie objektivity

Financovanie verejnoprávnych médií cez koncesionárske poplatky podľa rezortu kultúry "zásadne znemožňuje vznik politických vplyvov na obsah vysielania". "Navyše, verejnoprávne médiá sú v dobe falošných informácií a šírenia nenávisti prostredníctvom internetu kľúčovým prvkom pre zachovanie plurality názorov a objektivity pre širokú verejnosť," dodala Palovičová. Hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková v reakcii na návrh zrušiť koncesionárske poplatky pre dôchodcov uviedla, že "RTVS dopredu nekomentuje ani sa nevyjadruje k návrhom zákonov predkladaných do Národnej rady SR". Zvýšiť koncesionárske poplatky sa pokúšal predošlý minister kultúry Marek Maďarič, no jeho snahu zastavila vo vláde koaličná SNS. Poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka pre kultúru Renáta Kaščáková priblížila, že SaS má vo svojom programe úplné zrušenie koncesionárskych poplatkov, teda nielen pre vybrané skupiny obyvateľov, ale pre všetkých. "Ešte za vlády Ivety Radičovej sme to dokonca schválili, no po zmene vlády, ešte skôr, než náš návrh vošiel do platnosti, Smer-SD návrh zrušil. Medzičasom sme zrušenie koncesií navrhovali opätovne, a to dokonca vo veľmi jednoduchom riešení, ktoré zahŕňalo aj návrh, ako po výpadku príjmov z koncesií financovať RTVS," pripomenula poslankyňa, podľa ktorej koalícia len z princípu nepodporila opozičných návrh.

Populistické riešenie SNS

"Teraz SNS na konci volebného obdobia predkladá populistické riešenie, ktorým sa zalieča len jednej časti obyvateľov, pričom inú skupinu ľudí ignoruje a neponúka ani návod na to, ako nahradiť výpadok príjmov v RTVS. Tento návrh preto považujem za ďalšie neodborné a účelové gesto SNS, ktorým si chce zachraňovať svoje klesajúce preferencie," vyhlásila. Kaščáková je presvedčená, že zrušenie koncesií ako celku bude jedna z prvých vecí, ktorú SaS navrhne, keď bude súčasťou vlády. Už v súčasnosti štát čiastočne vykryje straty verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) spôsobené úľavami z platenia tzv. koncesionárskych poplatkov. RTVS na kompenzáciu časti výpadku dá štát 21 381 120 eur. Vyplýva to z návrhu na poskytnutie finančných prostriedkov účelovo určených pre RTVS na kompenzáciu časti výpadku úhrad za služby verejnosti v dôsledku sociálneho dosahu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS. Spomínaný zákon začal platiť v roku 2013 a úľavy od platenia, čiastočné alebo úplné, RTVS nekompenzoval. Tvrdí to Ministerstvo kultúry (MK) SR, ktoré materiál o 21-milónovej kompenzácii pre RTVS predložilo na rokovanie vlády 21. mája tohto roka. Materiál kabinet odobril. Ako zdôvodňuje ministerstvo kultúry, pre dlhodobo nezvyšované koncesionárske poplatky sa totiž RTVS dostal do finančnej situácie, ktorú nemôže vyriešiť bez pomoci štátu. Vyše 21 miliónov eur, ktoré by RTVS mal dostať ako kompenzáciu, predstavuje pritom podľa MK SR „iba čiastočnú kompenzáciu výpadku príjmov RTVS, ktorého výška je od nadobudnutia účinnosti zákona o úhrade odhadovaná na 128 286 720 eur.“

Nedostatočné pokrytie potrieb

Základná sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS je pre domácnosť 4,64 eura mesačne. Polovicu, teda 2,32 eura mesačne, platia dôchodcovia (starobní, invalidní, vdovskí a sirotskí) a poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Od povinnosti platiť úhradu je plne oslobodený platiteľ, ak žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má v jeho domácnosti trvalý pobyt, alebo sám je ťažko zdravotne postihnutý. Zákon vymedzuje aj zamestnávateľov oslobodených od povinnosti platiť úhradu, napríklad školy, školské zariadenia, nemocnice, liečebne či hospice. "Výpadok úhrad v dôsledku sociálneho dosahu zákona o úhrade tak za šesť rokov jeho účinnosti od 1. januára 2013 predstavuje 128 286 720 eur," priblížilo MK SR. Súčasné i predošlé vedenie RTVS aj Rada RTVS dlhodobo upozorňujú, že súčasný model financovania RTVS nedostatočne pokrýva jeho potreby na ďalší rozvoj, čo sa prejavuje napríklad aj v narastaní investičného dlhu, obmedzených možnostiach pre tvorbu finančných rezerv a pri výrobe vlastnej tvorby. Súčasné príjmy RTVS sú nedostatočné najmä pre výšku tzv. koncesionárskych poplatkov, ktorá sa na rozdiel od iných platieb nemenila už takmer 16 rokov. Zvýšenie financovania verejnoprávneho RTVS je súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, konkrétne sa o ňom píše v časti Kultúrna politika. Poplatky za verejnoprávnu televíziu a rozhlas sa naposledy zvýšili od 1. augusta 2003. V tom čase sa platba pre vtedajšiu Slovenskú televíziu (STV) zvýšila zo 75 korún na 100 korún a za Slovenský rozhlas (SRo) z 30 na 40 korún. Po zlúčení STV a SRo do RTVS a prechode na euro sa platby sčítali a prepočítali na súčasný základný poplatok pre domácnosti 4,64 eura mesačne.

Viac k témam: koncesionárske poplatky, Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), SaS Sloboda a Solidarita, SNS Slovenská národná strana
Zdroj: Webnoviny.sk - SNS ponúka populistické riešenie koncesionárskych poplatkov, SaS by ich zrušila pre všetkých © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) - Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) podalo podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ako agentúru SITA informoval hovorca KDH Stano Župa, žiadajú v ňom preskúmanie, zrušenie a zmenu uznesenia v časti, v ktorej sa rozhoduje, že štrnásty mandát v europarlamente pripadá ich kandidátke Miriam Lexmann.

Viac hlasov pre KDH ako pre SaS

Dôvod na podanie je ten, že toto uznesenie považujeme za nesúladné s Ústavou SR, volebným zákonom, ako aj so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Aktom o voľbách členov Európskeho parlamentu,“ vysvetľuje Župa. Komisia podľa KDH interpretovala a aplikovala časť volebného zákona v rozpore s ústavou, keď rozhodla, že štrnásty, podmienený mandát, sa prideľuje strane KDH, a to aj napriek tomu, že vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) získalo KDH viac hlasov ako strana Sloboda a Solidarita (SaS). „Tej boli pridelené dva nepodmienené mandáty, kým Kresťanskodemokratickému hnutiu bol pridelený v konečnom dôsledku len jeden nepodmienený mandát,“ približuje hovorca KDH.

Komisia môže napraviť konanie

Komisia podľa neho môže aj sama napraviť takéto konanie a uviesť ho do súladu s ústavou a volebným zákonom. "Nemôže byť predsa spravodlivé, aby moji voliči zvýšili pravdepodobnosť môjho zvolenia tým, ak by mi niektorí nedali svoj hlas,” konštatuje v stanovisku Miriam Lexmann. Komisia by sa mala týmto podnetom zaoberať už na svojom najbližšom zasadnutí v pondelok 17. júna. KDH sa umiestnilo vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) na štvrtom mieste so ziskom 9,69 percenta, čo v prepočte na mandáty znamená obsadenie dvoch poslaneckých kresiel. Za KDH do europarlamentu nastúpia Ivan Štefanec a Miriam Lexmann, ktorá tak však môže spraviť až po brexite. KDH v tejto súvislosti podalo sťažnosť na Ústavný súd SR. Nesúhlasí totiž s rozhodnutím štátnej volebnej komisie, podľa ktorého "brexitový mandát" pripadol ich kandidátke.

Viac k témam: KDH Kresťanskodemokratické hnutie, Štátna volebná komisia, Ústava SR, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019
Zdroj: Webnoviny.sk - KDH podalo podnet na Štátnu volebnú komisiu, o podmienenom europoslancovi rozhodla protiústavne © SITA Všetky práva vyhradené.

Sprístupnenie vyhliadky v severnej veži hradu Revište pripravujú pre návštevníkov už v tejto letnej sezóne.

Hrad priblížia aj najmenším

Gotický hrad nachádzajúci sa v Žarnovici v mestskej časti Revištské Podzámčie už niekoľko rokov zachraňuje Združenie na záchranu hradu Revište (ZZHR). V tejto sezóne sa spojilo s oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Región GRON a s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK), aby pripravilo projekt zameraný na materiálne zabezpečenie podujatí na hrade. „Počas leta organizujeme viacero podujatí, aby sme hrad priblížili aj našim najmenším. Tento rok nám výrazne pomôžu predmety, ktoré sme s podporou krajskej samosprávy zabezpečili. Jedná sa o sedem historických kostýmov, tri prenosné ohniská, viacero druhov historických replík zbraní a ďalšie materiálne zabezpečenie podujatí. Tieto predmety nám budú opakovane slúžiť na vytvorenie autentickej historickej atmosféry na hrade počas podujatí,“ uviedol Miroslav Seget zo Združenia na záchranu hradu Revište.

Chcú zachovať charakter ruín

OOCR Región GRON v jarnom období zabezpečila pre hradné združenie s podporou RA BBSK vypracovanie architektonickej štúdie druhej etapy rozvoja hradu Revište. Cieľom tejto štúdie je vytvoriť atraktívny objekt kultúrneho dedičstva so zachovaním charakteru ruín. Štúdia bude slúžiť na finalizovanie stavebných zásahov k príprave prehliadkovej trasy. „Štúdia bude vodiacim rámcom k vytvoreniu podmienok pre prehliadkovú turistickú trasu, k úpravám zábradlí, mreží, schodiska, k tvorbe náznaku padacieho mosta. Ale aj návrhu novotvaru v prvom predhradí na mieste stajní, slúžiaceho ako zázemie pre turistov (bufetu a predajného stánku suvenírov). Navrhne tiež rozmiestnenie oddychových zón,“ konkretizovala výkonná riaditeľka Regiónu GRON Žofia Hanusová. Dodala, že štúdiu si budú môcť návštevníci podujatia prezrieť na nádvorí hradu. Hrad Revište dopĺňa ponuku línie hradov a bývalých hradných opevnení v regióne stredného Pohronia ako súčasť Pohronskej hradnej cesty. Cieľom projektu Pohronskej hradnej cesty je priblížiť históriu hradov popri rieke Hron, v niektorých prípadoch pripomenúť ich existenciu a význam.

Viac k témam: hrad Revište
Zdroj: Webnoviny.sk - Na hrade Revište sprístupnia vyhliadku v severnej veži, chcú pripraviť aj prehliadkovú trasu © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) - Vo svete plnom rozdelení a konfliktov sa mnohé pohľady budú od soboty upierať na novú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. Povedal to vo svojom príhovore na sobotnej ekumenickej bohoslužbe arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský. Ako dodal, mnohí budú k prezidentke vzhliadať s nádejou.

Najlepšie predpoklady

"Že nedopustíte, aby nad vami zvíťazila kultúra adjektív, ale že si zachováte pokoj, múdro budete rozoznávať, čo je skutočne podstatné a stanete sa dobrou prezidentkou Slovenskej republiky, so srdcom otvoreným pre všetkých. Azda práve srdce ženy a matky má na to tie najlepšie predpoklady," povedal v závere svojho príhovoru Zvolenský. Zároveň jej poprial hojnosť darov Božieho Svätého Ducha, dobré zdravie, silu, láskavosť a trpezlivosť. "Nech sa vaše úsilia dobre vydaria, a nech sú všetky skutočne dobré, osožné pre obyvateľov našej vlasti. A dovoľte mi ako veriacemu človeku a biskupovi dodať želanie - povzbudenie v duchu Božieho Slova: aby Vaše skutky viedli Vás i ostatných k oslave nášho Otca, ktorý je na nebesiach," zaznelo v závere jeho prejavu. "Vážená pani prezidentka, stojíte na začiatku nového, dôležitého obdobia vášho života. Občania Slovenskej republiky vám prejavili svoju dôveru a slobodne rozhodli, že teraz preberáte najvyšší občiansky úrad v našej vlasti. S úctou voči tomuto rozhodnutiu dnes prichádzame do katedrály svätého Martina, aby sme sa modlili a prosili Boha za to, nech je Vaše pôsobenie čo najlepšie pre skutočné dobro všetkých ľudí," povedal Zvolenský. Prezidentský úrad podľa neho prináša so sebou aj nevyhnutnosť sledovať dianie v krajine, rozvážne naň reagovať a viesť ľudí dobrým príkladom.

Päť miliónov hriešnych ľudí

S príhovorom vystúpil aj Ivan Eľko z Ekumenickej rady cirkví v SR. "Nedokážem sa odosobniť ani od pozície rádového občana SR a kresťana, ktorý v tomto rozporuplnom svete žije svoju vieru," povedal. Vyjadril názor, že naše "milované Slovensko je komunitou piatich miliónov hriešnych ľudí." "Vieme však hľadieť k ideálom, aj k politickému ideálu, aj k prezidentovi. Takto bude množstvo ľudí sledovať aj Vás, verím že prajne, ako k autorite, ktorá by mala vyjadrovať to najlepšie, po čom človek vo verejnom a politickom živote túži. Želáme Vám, aby ste boli zodpovedným štátnikom, aby ste boli od pokušenia moci oslobodená, aby ste boli tvorivým, nie márnomyseľným štátnikom," povedal. Podľa jeho slov Čaputovej kresťania želajú, aby bola naplnená tým najlepším, čo človek v jej postavení potrebuje.

Míľnik politického života

Igor Rintel z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR považuje sobotnú inauguráciu za viac než formálnu udalosť. "Je míľnikom politického života. Naša komunita je súčasťou slovenskej spoločnosti, rešpektuje jej pravidlá. My sme optimisti a veríme, že ľudia môžu spolu nažívať, aj keď majú odlišné názory. Veríme vo vládu zákona. Hlásime sa k vláde zákona a práva. Celá verejnosť túži po lepšom spravovaní vecí verejných," vyhlásil. Verí, že nová hlava štátu bude konať spravodlivo, nebude ubližovať. V mene židovskej komunity jej poprial úspech, silu, radosť a stretnutia s ľudmi dobrej vôle. Na bohoslužbe sa zúčastnili aj ďalší zástupcovia registrovaných cirkví na Slovensku. Pozvaní boli aj bývalí prezidenti, predseda a podpredsedovia NR SR, šéfovia parlamentných výborov, predseda vlády a členovia kabinetu, diplomatický zbor, ako aj zástupcov VÚC a krajských miest. Pozvaní boli aj rektori vysokých škôl. Momentálne je nová prezidentka v Prezidentskom paláci, kde hostí na slávnostnom obede približne 40 seniorov. Následne je na programe kladenie vencov pri pamätníku Brána slobody na Devíne. Podvečer nasleduje položenie kytice k hrobu prezidenta Michala Kováča na Ondrejskom cintoríne a slávnostný deň ukončí recepcia v Slovenskej filharmónii. Zobraziť fotogalériu k článku:
Inaugurácia Zuzany Čaputovej

VIAC O TÉME: INAUGURÁCIA ZUZANY ČAPUTOVEJ



Viac k témam: Inaugurácia Zuzany Čaputovej
Zdroj: Webnoviny.sk - Mnohí budú k novej prezidentke Čaputovej vzhliadať s nádejou, myslí si arcibiskup Zvolenský © SITA Všetky práva vyhradené.

Inauguračný prejav novej prezidentky SR Zuzany Čaputovej je jeden z najlepších, aké som doteraz počul. Pre agentúru SITA to uviedol politický analytik Ján Baránek.

Zdôraznila význam dôstojnosti človeka

„Jej prejav bol vyvážený a aj keď pani prezidentka kritizovala veci, ktoré bolo potrebné kritizovať, príjemne ma prekvapilo, že v ňom zdôrazňovala význam dôstojnosti človeka. Politici o tom totiž málo hovoria, ale v podstate je to to najdôležitejšie, čo človek má. Považujem to za nový prvok v prezidentskej činnosti a musím ju za to naozaj veľmi pochváliť,“ hodnotí Baránek. Politický analytik pozitívne vníma aj to, že prezidentka trefne poukázala na fakt, že sme oveľa vitálnejší a životaschopnejší, ako si o sebe myslíme. „Často máme totiž tendenciu sami seba podceňovať a zabúdame na to, čo sa nám podarilo dosiahnuť,“ približuje Baránek. Za veľmi dobrú poznámku zo strany prezidentky označil tú, že keď rastie priemerná mzda, tak by bolo dobré, keď by dynamicky rástol aj počet obyvateľov, ktorí budú môcť zo svojej mzdy viesť dôstojný a plnohodnotný život.

Poďakovanie v jazyku národnostných menšín

Čaputová si podľa neho splnila povinnú jazdu tým, že sa prihlásila k Európskej únii a NATO. „Spomenula aj klimatickú zmenu, čo je tiež pozitívne, hoci podľa môjho názoru my v tomto smere veľmi nemáme čo riešiť." Podľa Baránka je taktiež dobré, že sa pani prezidentka zmienila o tom, že svoju funkciu bude vykonávať ako službu občanom a v tejto súvislosti sa im na záver poďakovala aj v jazyku národnostných menšín. „Celkovo nemám v tomto prejave čo skritizovať, tak, ako som rad radom kritizoval prejavy predchádzajúcich prezidentov,“ dodáva Baránek. Bude si želať, aby to, čo v sobotu pani prezidentka povedala, aj realizovala. Zobraziť fotogalériu k článku:
Inaugurácia Zuzany Čaputovej

VIAC O TÉME: INAUGURÁCIA ZUZANY ČAPUTOVEJ



Viac k témam: Inaugurácia Zuzany Čaputovej
Zdroj: Webnoviny.sk - Prejav prezidentky Čaputovej prekvapil analytika Baránka. Bol jedným z najlepších, aké kedy počul © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) - Dáždnikovým pochodom hlavné mesto Bratislava opäť symbolicky vyjadrí podporu ľuďom na úteku. Pochod je súčasťou Nedeľnej Parády, ktorú pri príležitosti Svetového dňa utečencov už tradične organizujú Slovenská humanitná rada, Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s Migračným úradom Ministerstva vnútra SR a mnohými ďalšími organizáciami, iniciatívami a komunitami cudzincov.

Celý svet pod jednou strechou

Nedeľná Paráda sa uskutoční sa v nedeľu 16. júna od 12:00 do 17:00 v bratislavskej Starej tržnici, Súčasťou bude aj Dáždnikový pochod ulicami Starého mesta, ktorý vyrazí spred Starej tržnice o 17:00, a ktorý sa v Bratislave uskutoční už po siedmy raz. Podobné pochody sa organizujú v mnohých mestách Európy od roku 2010. Agentúru SITA informoval Tlačový odbor Ministerstva vnútra SR. Svetový deň utečencov si pripomíname 20. júna. Organizátori opisujú Nedeľnú Parádu ako "Celý svet pod jednou strechou". Cieľom projektu je tak zorganizovať multižánrové multikultúrne a inkluzívne podujatie v Bratislave.

Bohatý kultúrny a sprievodný program

"Chceme vytvárať priestor pre rôzne menšiny na prezentáciu ich života a kultúry, scitlivovať širokú verejnosť k rešpektu k rozmanitosti či prehlbovať multikultúrny charakter hlavného mesta. Hlavným cieľom Nedeľných Parád je podporovať interkultúrnu výmenu medzi väčšinovou spoločnosťou a komunitami cudzincov a zvyšovať tak informovanosť a povedomie širokej verejnosti o migrantoch, ich živote, kultúre, tradíciách a postavení v našej spoločnosti za účelom zmeny negatívnych postojov voči cudzincom a navrhovať spoločné riešenia výziev, ktoré slovenská realita prináša," uviedli organizátori. Návštevníkov čaká v Starej tržnici bohatý kultúrny a sprievodný program pre deti i dospelých. Valné zhromaždenie OSN v roku 2000 vyhlásilo 20. jún za Svetový deň utečencov (World Refugee Day). Tento dátum bol vybraný podľa Afrického dňa utečencov a následne bol zjednotený po celom svete. Hlavným zmyslom dňa utečencov je poukázať na životné podmienky a problémy utečencov, a vzbudiť povedomie spoločnosti o týchto problémoch. Svetový deň utečencov nám pripomína, že každý 113. človek na svete bol donútený utiecť zo svojho domova pre vojnu alebo prenasledovanie.

Viac k témam: Dáždnikový pochod, migranti, Svetový deň utečencov
Zdroj: Webnoviny.sk - V Bratislave sa bude konať dáždnikový pochod, účastníci vyjadria podporu utečencom © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) - Zuzana Čaputová v sobotu nahradila Andreja Kisku na poste prezidenta v sobotu 15. júna. Prezidentkou sa stala zložením prezidentského sľubu. Po slávnostnej schôdzi NR SR v bratislavskej Redute, teda inaugurácii, ju čakala prehliadka Ozbrojených síl SR, peší presun na ekumenickú bohoslužbu Te Deum v Dóme sv. Martina a prevzatie Prezidentského paláca. Zobraziť fotogalériu k článku:
Inaugurácia Zuzany Čaputovej Súčasťou programu inauguračného dňa je aj slávnostný obed pre seniorov. Podvečer Zuzana Čaputová položí veniec k pamätníku Brána slobody a kyticu k pamätníku obetiam Železnej opony v Devíne. Následne položí kyticu aj na hrob prvého prezidenta SR Michala Kováča na Ondrejskom cintoríne. Deň ukončí slávnostná recepcia v budove Slovenskej filharmónie.

(Online) - Inaugurácia Zuzany Čaputovej

  • minúta po minúte
15:15 Zuzana Čaputová je v Prezidentskom paláci, kam pozvala približne štyridsať seniorov z celého Slovenska na obed. Sociálni pracovníci a pracovníčky pomohli vybrať takých seniorov, ktorí sa rôznymi aktivitami podieľajú na celkovom zlepšení života seniorov na Slovensku. 15:06 Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Truban zaželal novej prezidentke Zuzane Čaputovej veľa síl. Uviedol to na svojom facebookovom profile. „Pred piatimi rokmi som takto na inaugurácii prvýkrát stretol Andreja Kisku a povedal som mu, že som veľmi rad, že bol zvolený, a to stále platí. Teraz máme prvú prezidentku Zuzanu Čaputovú a som viac než len rád, pretože je tu historický okamih, o akom sme pred rokom dúfali iba v kúte srdca a robili sme, čo sme vedeli, aby sa stal skutočnosťou,“ konštatuje Truban. Líder PS verí, že Zuzana Čaputová bude skvelá prezidentka, že bude inšpiráciou a vzorom a že ukáže novú generáciu politiky, ktorá spája ľudí na Slovensku a vedie našu krajinu k lepšiemu. „Slovensko môže byť vzorom aj pre Európu a svet. Zuzana ako prezidentka je toho dôkazom,“ dodal na Facebooku Truban. Novej prezidentke na Facebooku zagratulovali aj opozičné strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sloboda a Solidarita (SaS). Predstavitelia hnutia OĽaNO sa tešia na budúcu spoluprácu v boji za lepšiu krajinu. Členovia SaS zasa očakávajú, že v zlomových chvíľach nesklame občanov SR. Pri výkone prezidentského mandátu jej držia prsty. 15:02 Zuzana Čaputová už ako úradujúca prezidentka prišla do Prezidentského paláca v Bratislave. Na nádvorí ju čakal jej predchodca Andrej Kiska. Symbolické odovzdanie úradu sledovali spoza plota desiatky ľudí. Novú hlavu štátu vítali potleskom. Ten si pri odchode vyslúžil aj Andrej Kiska s manželkou Martinou. Nová hlava štátu pri príchode pozdravila aj Čestnú stráž. 14:42 Ekumenická bohoslužba v Katedrále sv. Martina sa skončila, nová prezidentka Zuzana Čaputová sa presunie k Prezidentskému palácu, kde symbolicky preberie úrad od bývalého prezidenta Andreja Kisku. 14:16 Na ekumenickej bohoslužbe v Katedrále sv. Martina v Bratislave predniesli svoje prejavy rímskokatolícky arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike a generálny biskup Evanjelickej cirkvy a. v.  Ivan Eľko a podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Igor Rintel. 13:57 Predseda vlády SR Peter Pellegrini želá novej prezidentke Zuzane Čaputovej, aby bola vo svojom pôsobení úspešná. Uvádza to na svojom facebookovom profile. „Dnes som sa zúčastnil na inaugurácii novej prezidentky Slovenskej republiky. Pani prezidentka, ešte raz Vám gratulujem a teším sa na spoluprácu v prospech Slovenska a našich občanov," konštatuje na Facebooku premiér Pellegrini. 13:32 V Katedrále sv. Martina v Bratislave sa začala ekumenická bohoslužba Te Deum, ktorú vedie bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. 13:27 Prezidentka Zuzana Čaputová chce, aby bolo Slovensko v zahraničnej oblasti spoľahlivý, predvídateľný a konštruktívny partner. Povedala to dnes v krátkom rozhovore pre RTVS pred Dómom sv. Martina v Bratislave, kam prišla peši z Reduty, kde zložila prezidentský sľub. Ako povedala, vo všetkých svojich krokoch sa bude usilovať o pokojný a vecný tón. „Budem sa snažiť o poctivú a trpezlivú prácu a možno časom aj tí, ktorých som neoslovila, uveria tomu, že to myslím so Slovenskom vážne a dobre,“ uviedla prezidentka. Zdôraznila, že bude chodievať aj do regiónov. „Chcem, aby ma bolo vidieť a cítiť najmä na Slovensku,“ priblížila Zuzana Čaputová. Praje si, aby sa jej podarilo naplniť čo najviac z toho, čo si predsavzala. „Budem rada, ak sa krajina posunie minimálne v oblasti dôvery verejnosti voči politikom,“ skonštatovala.
Za obrovskú výzvu považuje boj s nastupujúcim extrémizmom v regiónoch, kde mu narastá podpora. Na jednej stráne chápe, že ľudia, ktorí volia extrém, sú často v núdzi. V tomto zmysle sa s nimi dokáže stotožniť. Naopak, nestotožňuje sa s tým, že riešenia zložitých celospoločenských problémov sa nedejú rýchlo a skratkami. „Preto si prajem, aby každý, kto bude schopný sa zhodnúť na konštruktívnych a pozitívnych hodnotách, bol súčasťou zmeny Slovenska k lepšiemu,“ uzavrela Čaputová. 13:20 Ekumenickou bohoslužbou Te Deum v Katedrále sv. Martina v Bratislave pokračuje program inaugurácie Zuzany Čaputovej. Nová prezidentka sa peši presunula z bratislavskej Reduty, počas ktorého sa stretávala so Slovákmi, ktorí sa prišli pozrieť na slávnosť. Trasu z bratislavskej Reduty k dómu lemovali stovky ľudí. Prezidentka sa s nimi zdravila, fotografovala a prijímala gratulácie. 12:57 Novozvolená prezidentka SR Zuzana Čaputová vyšla z Reduty za potlesku stoviek zúčastnených. Následne pozdravila nastúpených príslušníkov ozbrojených síl SR a prezidentskej stráže pozdravom „Sláva vlasti vojaci“, na čo jej odpovedali „Sláva“. Potom vojaci odpochodovali z Hviezdoslavovho námestia. 12:28  Neprišla som vládnuť, ale slúžiť občanom a obyvateľom Slovenska. Vo svojom inauguračnom prejave to povedala prezidentka Zuzana Čaputová po tom, čo zložila v bratislavskej Redute prezidentský sľub.
12:21 Pri Redute protestuje niekoľkočlenná skupina v reflexných vestách. Majú zástavu s preškrtnutým logom Európskej únie a NATO. Cez megafón vyzývajú ľudí na obranu Slovenska a tvrdia, že inauguráciou Zuzany Čaputovej za prezidentku SR bola porušená Ústava SR. Polícia na demonštrantov dohliada. 12:10 Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou Slovenskej republiky. Ide o piatu hlavu štátu v histórii moderného samostatného Slovenska.  "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony. Sľubujem,“ povedala Čaputová. V kresle hlavy štátu nahradila doterajšieho prezidenta Andreja Kisku. 12:06 Zuzana Čaputová zložila svoj sľub počas slávnostnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v budove Slovenskej filharmónie. Prezidentský sľub je daný ústavou, Čaputová ho zložila do rúk predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana. 11:58 Zuzana Čaputová prišla na slávnostnú schôdzu Národnej rady v Redute, kde zloží sľub prezidentky Slovenskej republiky. 11:52 Na slávnostnú schôdzu Národnej rady SR vstúpil aj končiaci prezident Andrej Kiska s manželkou Martinou Kiskovou. Za nimi nasledovala Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky, ktorá priniesla vlajku Slovenska. 11:45 Začala sa slávnostná schôdza Národnej rady Slovenskej rady, na ktorej zloží Zuzana Čaputová sľub prezidenta Slovenskej republiky. Schôdzu bude viesť predseda Národnej rady Andrej Danko. Do sály vstúpil aj s predsedom Ústavného súdu SR Ivanom Fiačanom.
11:40 Zuzana Čaputová je už v bratislavskej Redute. Na jej príchod čakali zhromaždené desiatky ľudí, niektorí ju vítali potleskom, iní, naopak, kričali „fuj, hanba“. Ešte pred ňou prišli do Reduty napríklad predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini, končiaci prezident SR Andrej Kiska, bývalý prezident Ivan Gašparovič, viacerí členovia vlády alebo poslanci. V okolí Reduty sú prísne bezpečnostné opatrenia. Nad objektom lietal aj dron. Po zložení prísahy by si mala nová prezidentka pozrieť prehliadku čestnej stráže. 11:31 Dosluhujúci prezident Slovenska Andrej Kiska sa v Prezidentskom paláci rozlúčil s Čestnou strážou prezidenta Slovenskej republiky a mieri k budove Slovenskej filharmónie k Redute na slávnostnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti zloženia sľubu prezidentky Slovenskej republiky. 11:24Odchádzajúci prezident Andrej Kiska poprial budúcej prezidentke Zuzane Čaputovej pred novinármi veľa šťastia najmä v personálnych otázkach. Kiska navyše ocenil prístup Čaputovej tímu pri preberaní úradu. 10:49 Slovenská pošta vydala poštovú známku budúcej prvej prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej. Poštová známka vyšla v deň inaugurácie novozvolenej hlavy štátu v náklade 1 000 000 kusov. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky je akademický maliar Vladislav Rostoka a autorom portrétu novozvolenej slovenskej prezidentky fotograf Peter Konečný. Agentúru SITA o tom informovala špecialistka pre styk s verejnosťou Slovenskej pošty Eva Rovenská.
10:17 Inaugurácia Zuzany Čaputovej do prezidentského úradu sa ponesie v znamení slovenskej módy.  Róbu prvej slovenskej prezidentky a rovnako i odchádzajúcej prvej dámy Martiny Kiskovej totiž navrhli naši dizajnéri. Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Bobíková z neziskovej organizácie Slovak Fashion Council, ktorá sa venuje rozvoju módnej scény Slovenska. Na výbere slovenského módneho tvorcu sa podieľal aj tím budúcej prezidentky. 10:00 Vítame vás pri online textovom prenose (minúta po minúte) z inagurácie prezidentky Zuzany Čaputovej.

Viac o téme: Inaugurácia Zuzany Čaputovej

Inagurácia Zuzany Čaputovej – kompletný program (časy)

11.25 Prezidentský palác
  • Odchod prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku
  • Prehliadka Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky
11.45 – 12.30 Slovenská filharmónia
  • Slávnostná schôdza Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti zloženia sľubu prezidentky Slovenskej republiky
12.40 – 12.47  Hviezdoslavovo námestie
  • Prehliadka jednotiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Peší presun do Katedrály sv. Martina 13.30 – 14.20  Katedrála sv. Martina
  • Bohoslužba slova Te Deum
14.30 Prezidentský palác
  • Symbolické odovzdanie úradu
  • Prehliadka Čestnej stráže prezidentky Slovenskej republiky
15.00 – 16.30  Prezidentský palác
  • Slávnostný obed podávaný prezidentkou Slovenskej republiky
17.00 – 17.20  Devín
  • Kladenie venca pri pamätníku Brána slobody
17.30 Ondrejský cintorín
  • Položenie kytice na hrob prezidenta Michala Kováča
20.00 Slovenská filharmónia
  • Slávnostná recepcia pri príležitosti inaugurácie prezidentky Slovenskej  republiky


Viac k témam: inaugurácia prezidenta, Inaugurácia Zuzany Čaputovej
Zdroj: Webnoviny.sk - Inagurácia Zuzany Čaputovej: Nová slovenská prezidentka prebrala úrad po Andrejovi Kiskovi (online) © SITA Všetky práva vyhradené.

PRAHA 15. júna (WebNoviny.sk) - Rekordný počet ľudí čelí v Južnom Sudáne kritickému nedostatku jedla. Piatková správa tamojšej vlády a Organizácie Spojených národov (OSN) uvádza, že kríza sa dotýka takmer siedmich miliónov ľudí, čo je viac ako 60 percent populácie. Takmer dva milióny osôb sú na pokraji vyhladovenia, a to deväť mesiacov po tom, ako mierová dohoda ukončila päťročnú občiansku vojnu. Zhoršujúcu sa situáciu pripisujú nedostatku jedla v dôsledku meškajúcich zrážok, ekonomickej kríze v krajine a konfliktu, ktorý si vyžiadal takmer 400-tisíc mŕtvych. Zástupcovia Svetového potravinového programu (WFP) uviedli, že po celej krajine rozdali 173-tisíc ton jedla.

Viac k témam: hladomor, OSN Organizácia spojených národov
Zdroj: Webnoviny.sk - Nedostatku jedla čelí v Južnom Sudáne rekordný počet ľudí, milióny sú na pokraji vyhladovenia © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama

Anketa

Rozmýšľali ste o premiestnení Vašej firmy do daňového raja?

áno, už som tak urobil - 14.3%
áno pripravujem sa na to - 35.7%
nie nerozmýšľal som - 35.7%
nie nerozmýšľal som a ani tak neurobím - 14.3%
The voting for this poll has ended on: september 9, 2013

Partneri projektu

judikaty sita

Ekonomický portál financnik.sk Vám prináša

ginal robinson banner