26. máj 2024
Facebook

24.5.2024 (SITA.sk) - Štyria ľudia prišli o život a niekoľko ďalších utrpelo vážne zranenia pri štvrtkovom kolapse budovy na španielskom ostrove Malorka. Záchranné služby uviedli, že deväť osôb má vážne zranenia a ďalších sedem ľudí je zranených veľmi vážne, pričom ich ošetrili v miestnych nemocniciach. Nešťastie sa stalo v hlavnom meste ostrova Palma de Mallorca. Španielska tlačová agentúra EFE a ďalšie médiá uviedli, že v budove neďaleko pláže sa nachádza reštaurácia s názvom "Medusa Beach Club". Verejnoprávna baleárska televízia IB3 uviedla, že v čase nešťastia ľudia v tancovali na terase, ktorá sa zrútila na ďalšie poschodie pod ňou.



Viac k témam: Malorka, Obete, Zahraničie, Zrútenie budovy
Zdroj: SITA.sk - Na Malorke sa zrútila časť reštaurácie. Pod časťami budovy zomreli štyria ľudia, ďalší sú vážne zranení (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.

24.5.2024 (SITA.sk) - V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 498 940 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 240 vojakov, 13 tankov, 27 bojových obrnených vozidiel či 42 delostreleckých systémov.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 635 tankov, 14 775 bojových obrnených vozidiel, 17 569 vozidiel a palivových nádrží, 12 902 delostreleckých systémov, 1 080 odpaľovacích raketových systémov, 813 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 356 lietadiel, 10 401 dronov, 2 209 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 101 kusov špeciálnej techniky. Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine v máji 2024 (fotografie)

Viac k témam: Ruská armáda, ruské straty, rusko-ukrajinský konflikt, vojna na Ukrajine, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk - Ruské straty sa blížia k hranici 500-tisíc vojakov, prišli aj o značné množstvo vozidiel a palivových nádrží © SITA Všetky práva vyhradené.

24.5.2024 (SITA.sk) - Európania chcú, aby Európska únia (EÚ) bola silnejšia a nezávislejšia, predovšetkým zoči-voči súčasným globálnym výzvam, pričom v súvislosti s budúcnosťou sú optimisti. Vyplýva to z najnovšieho Eurobarometra, ktorý vo štvrtok zverejnila Európska komisia. Viac ako tri štvrtiny Európanov (77 %) sú za spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi krajinami EÚ, zatiaľ čo viac ako sedem z desiatich občanov EÚ (71 %) súhlasí s tým, že Únia potrebuje posilniť svoju kapacitu na výrobu vojenského materiálu. Takmer sedem z desiatich občanov EÚ (69 %) je zároveň za spoločnú zahraničnú politiku členských štátov. Viac ako dve tretiny občanov súhlasia s tým, že EÚ je miestom stability v nepokojnom svete (67 %) a že EÚ má dostatočnú silu a nástroje na obranu hospodárskych záujmov Európy v globálnej ekonomike (69 %).

Priorita je bezpečnosť a obrana

Podľa Európanov je v strednodobom horizonte prioritnou oblasťou pre činnosť EÚ bezpečnosť a obrana (34 %), tesne za nimi nasledujú klíma a životné prostredie (30 %). Zdravie (26 %) je na treťom mieste, ekonomika a migrácia na štvrtom mieste (obe 25 %). Takmer polovica (46 %) všetkých občanov si zároveň myslí, že zabezpečenie mieru a stability bude mať z krátkodobého hľadiska najvyšší pozitívny vplyv na ich život, po ktorom nasleduje zabezpečenie dodávok potravín, zdravia a priemyslu v EÚ (28 %), vytváranie viac pracovných príležitostí a zvládnutie migrácie (26 %).

Humanitárna pomoc Ukrajine

Tvárou v tvár ruskej útočnej vojne proti Ukrajine takmer deväť z desiatich (87 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej podpory ľuďom postihnutým vojnou a viac ako osem z desiatich (83 %) súhlasí s prijatím ľudí v EÚ utekajúcich pred vojnou. Až 72 % občanov EÚ podporuje ekonomické sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % súhlasí s poskytnutím finančnej podpory Ukrajine. Šesť z desiatich schvaľuje, že EÚ udelí Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a že financuje nákup a dodávky vojenského materiálu Ukrajine.

Vplyv nedávnych kríz

Spomedzi nedávnych kríz mala na spôsob, akým sa občania EÚ pozerajú na budúcnosť, najväčší vplyv ruská invázia na Ukrajinu (42 %), po ktorej nasleduje pandémia COVID-19 a iné zdravotné krízy (34 %) a hospodárska a finančná kríza (23 %). Vnímanie situácie európskeho hospodárstva sa od jesene 2023 zlepšilo, pričom 47 % respondentov ho teraz hodnotí ako „dobré“, čo je najvyššia úroveň od roku 2019.

Hospodárska situácia

Množstvo občanov (45 %) si myslí, že európska hospodárska situácia zostane stabilná v nasledujúcich 12 mesiacoch. Pozitívny trend odráža aj stabilne vysoká podpora eura, a to ako v rámci EÚ ako celku (70 %), tak aj v eurozóne (78 %). V období pred európskymi voľbami takmer tri štvrtiny respondentov (74 %) uviedli, že sa cítia byť občanmi EÚ, čo je opäť najvyššia úroveň za viac ako dve desaťročia.

Budúcnosť Európskej únie

Viac ako šesť z desiatich občanov EÚ (62 %) je tiež optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť Únie, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom z jesene 2023. Zvýšila sa aj ich dôvera v EÚ a teraz je na úrovni 49 %, pričom dôvera v národné vlády je na úrovni 33 %. Takmer šesť občanov EÚ z desiatich je spokojných so spôsobom fungovania demokracie v Únii (57 %) a vo svojej krajine (58 %).

Viac k témam: Eurobarometer, Eurozóna, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024
Zdroj: SITA.sk - Európania sa s optimizmom dívajú na budúcnosť Únie, vnímajú ju ako miesto stability v nepokojnom svete © SITA Všetky práva vyhradené.

24.5.2024 (SITA.sk) - Český prezident Petr Pavel sa vo štvrtok zranil pri jazde na motorke. Pražský hrad, na ktorý sa odvoláva spravodajský portál Novinky.cz, uviedol, že zranenia však nie sú vážne. Napriek tomu bude musieť byť v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe na krátkom pozorovaní, vysvetlila na sociálnej sieti X prezidentská kancelária. Hovorkyňa Ústrednej vojenskej nemocnice Jitka Zinke potvrdila, že v zariadení ošetrili prezidenta, ktorý sa zranil na motorke a zostáva tam na pozorovaní. Tiež potvrdila, že sa hlava štátu nezranila vážne. Okolnosti nehody zatiaľ nie sú jasné. Podľa polície sa však stala na uzavretom športovom okruhu. Šesťdesiatdvaročný Pavel je známy pre svoju vášeň pre motorky, pripomínajú Novinky.cz. Svojej záľuby sa nevzdal ani keď bol predsedom vojenského výboru NATO, ani po zvolení za prezidenta.

Viac k témam: Český prezident, Dopravná nehoda
Zdroj: SITA.sk - Český prezident skončil v nemocnici na pozorovaní, zranil sa pri jazde na motorke © SITA Všetky práva vyhradené.

23.5.2024 (SITA.sk) - Poľské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že žiadosť Ukrajiny o zostrelenie ruských rakiet z územia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) je predmetom rozhovorov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM to povedal tamojší novinár Paweł Wroński. Poznamenal, že Ukrajina skutočne žiada svojich susedov, aby zostrelili ruské rakety z ich územia. „Ukrajinská strana žiada, aby poľské vojenské sily a poľské systémy protivzdušnej obrany zostrelili rakety letiace nad ukrajinským územím,“ povedal Wroński.

Treba doriešiť viaceré záležitosti

Spomenul, že ide o vec na diskusiu a dodal, že prípadné zachytenie rakiet je spojené s množstvom ďalších záležitostí, ktoré treba doriešiť.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Napríklad technické otázky týkajúce sa doletu týchto rakiet, ale aj právne otázky. Čo sa stane, ak trosky takejto rakety zničia niekomu majetok alebo spôsobia niekomu smrť? Pretože v konečnom dôsledku sa raketa vo vzduchu nerozpustí,“ dodal Wroński. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba diskutoval v stredu o výzve Kyjeva partnerom, aby zostrelili ruské rakety zo svojho územia, pričom poznamenal, že ak to nechcú urobiť, existuje aj iná možnosť.

Pomoc NATO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že pomoc NATO pri zostrelení ruských rakiet nad územím Ukrajiny by pomohla vyrovnať deficit Kyjeva v protivzdušnej obrane a nezatiahla by NATO do vojny. Zelenskyj predtým povedal, že nerozumie, prečo západní spojenci NATO zostrelili iránske rakety a bezpilotné lietadlá letiace smerom k Izraelu, ale báli sa urobiť to isté v prípade Ukrajiny.

Viac k témam: poľské ministerstvo zahraničných vecí, ruské rakety, rusko-ukrajinský konflikt, ukrajinský minister zahraničných vecí, Ukrajinský prezident
Zdroj: SITA.sk - Žiadosť Ukrajiny o zostrelenie ruských rakiet z územia NATO je predmetom rozhovorov, uviedlo poľské ministerstvo zahraničia © SITA Všetky práva vyhradené.

23.5.2024 (SITA.sk) - Ruský vodca Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý Moskve umožní konfiškáciu amerického majetku, aby sa vykompenzovalo akékoľvek zhabanie ruských aktív v USA. Dekrét zverejnili na portáli ruskej vlády vo štvrtok v čase stretnutia najvyšších finančných predstaviteľov členských štátov organizácie G7, na ktorom k hlavným témam bude patriť otázka, ako naložiť s ruským majetkom zmrazeným v západných krajinách.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Ukrajina a mnohí jej podporovatelia vyzývajú na konfiškáciu zmrazeného ruského majetku v hodnote 260 miliárd dolárov. Tento majetok západné štáty zmrazili po tom, ako Moskva vo februári 2022 odštartovala rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Európski predstavitelia s tým však nesúhlasia a odvolávajú sa na obavy o právnu a finančnú stabilitu. Predpokladá sa, že USA ruské aktíva neskonfiškujú bez súhlasu ostatných členov G7 a Európskej únie. Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine v máji 2024 (fotografie)

Viac k témam: Ruská invázia, Ruská vláda, rusko-ukrajinský konflikt, Ruský prezident, Zahraničie, zmrazené aktíva
Zdroj: SITA.sk - Putin podpísal dekrét umožňujúci konfiškáciu amerického majetku, cieľom je vykompenzovať zhabanie ruských aktív © SITA Všetky práva vyhradené.

23.5.2024 (SITA.sk) - Organizácia Spojených národov (OSN) vo štvrtok schválila rezolúciu, ktorou sa ustanovuje každoročný deň na pamiatku genocídy viac ako 8-tisíc bosnianskych mužov a chlapcov, prevažne moslimov. Genocídy sa v roku 1995 v bosnianskom meste Srebrenica dopustili bosnianskosrbské jednotky. Srbi schválenie rezolúcie rozhodne odmietali. Valné zhromaždenie OSN rezolúciu schválilo 84 hlasmi. Proti boli zástupcovia 19 štátov. Hlasovania sa zdržalo 68 krajín pre obavy z vplyvu rezolúcie na úsilie o zmierenie v Bosne. Rezolúcia dezignovala 11. júl za „Medzinárodný deň reflexie a pripomenutia si genocídy z roku 1995 v Srebrenici".

Viac k témam: Genocída, rezolúcia, Srebrenický masaker, Valné zhromaždenie OSN, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk - Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu na pamiatku genocídy v Srebrenici, Srbi jej schválenie odmietali © SITA Všetky práva vyhradené.

23.5.2024 (SITA.sk) - Najmenej deväť ľudí, vrátane jedného dieťaťa, zahynulo pri zrútení sa pódia na predvolebnom zhromaždení v severnom Mexiku. Ďalších 121 ľudí utrpelo zranenia. Informoval o tom vo štvrtok guvernér štátu Nuevo León Samuel García. Pódium sa zrútilo v stredu počas podujatia, na ktorom sa zúčastnil prezidentský kandidát Jorge Álvarez Máynez. Guvernér štátu Nuevo León uviedol, že ošetriť museli 94 zo zranených, pričom 27 z nich zostalo v nemocnici. Troch zranených podľa jeho slov operovali a zdá sa, že sú v kritickom stave.

Viac k témam: Nehoda, Obete, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk - Predvolebné zhromaždenie v Mexiku skončilo tragicky, pri páde pódia zomrelo najmenej deväť ľudí (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.

23.5.2024 (SITA.sk) - Súd v ukrajinskom meste Chmeľnyckyj prepustil prvých dvoch väzňov z výkonu trestu, ktorí sa chceli pridať do armády. Mužov vo veku 23 a 42 rokov z Chmeľnyckej oblasti odsúdili v októbri a novembri 2022 za krádež. Ako informuje web Ukrajinská pravda, muži vyjadrili želanie slúžiť v armáde na základe zmluvy.

Rozhodnutie súdu

Súd o ich prepustení rozhodol ešte 21. mája. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že obaja muži prešli odborným a psychologickým hodnotením a majú dostatočnú fyzickú zdatnosť na plnenie svojich nových povinností.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Podľa rozhodnutia súdu budú muži jeden rok pod administratívnym dohľadom, najdlhšie však do prepustenia z vojenskej služby. Tento dozor budú vykonávať velitelia vojenských jednotiek, v ktorých budú na základe zmluvy slúžiť. Osoby, ktoré sú predčasne podmienečne prepustené, majú zakázané opustiť miesto svojej vojenskej jednotky a cestovať za osobnými záležitosťami bez súhlasu veliteľa.

Súd posudzuje ďalšie žiadosti

Súd v stredu začal posudzovať ďalších 50 žiadostí o podmienečné prepustenie z väzby z dôvodu mobilizácie. Ukrajinský parlament 8. mája prijal zákon o dobrovoľnej mobilizácii určitých kategórií odsúdených. Osoby, ktoré sa dopustili úkladných vrážd, násilníci, pedofili, ľudia odsúdení za nelegálnu výrobu, získavanie, distribúciu alebo prechovávanie drog, osoby, ktoré sa dopustili zločinov proti národnej bezpečnosti Ukrajiny, a bývalí úradníci na základe neho nemožno odviesť do ozbrojených síl. Všetci ostatní, ktorí sú potenciálne vhodní na vojenskú službu, podliehajú rovnakej podmienke, a to že do dokončenia výkonu trestu im nesmú zostávať viac ako tri roky. O podmienečné prepustenie z dôvodu dobrovoľnej mobilizácie požiadalo už viac ako 3 000 odsúdených. Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine v máji 2024 (fotografie)

Viac k témam: Mobilizácia, podmienečné prepustenie, rusko-ukrajinský konflikt, Ukrajinská armáda, Ukrajinský parlament, Vojenská služba, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk - Ukrajinský súd prepustil prvých väzňov, aby mohli slúžiť v armáde © SITA Všetky práva vyhradené.

23.5.2024 (SITA.sk) - Ministerstvo kultúry SR spustilo proces hodnotenia žiadostí v programe Obnovme si svoj dom (OSSD), členov hodnotiacich komisií už vymenovalo. Tie budú hodnotiť v tomto roku viac ako 992 projektových žiadostí. Informovala o tom vo štvrtok riaditeľka odboru komunikácie rezortu kultúry Petra Bačinská.

Spravodlivé hodnotenie žiadostí

Ministerstvo tiež zverejnilo zloženie komisií, avšak bez uvedenia konkrétnych mien, iba s názvom zamestnávateľa či oblasťou pôsobenia. „Naším cieľom je zabezpečiť transparentné a spravodlivé hodnotenie všetkých žiadostí. Preto sme pristúpili k vymenovaniu členov hodnotiacich komisií a zverejnili ich odborné oblasti, ale nie mená, aby sme predišli možnému ovplyvňovaniu,“ uviedla ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Týmto krokom chce podľa nej rezort posilniť dôveru verejnosti v proces, a zabezpečiť, že každý projekt bude posudzovaný objektívne a s najvyššou odbornou starostlivosťou.

Šesť podprogramov

Program OSSD je rozdelený do šiestich podprogramov, ktoré pokrývajú rôzne aspekty ochrany a revitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o obnovu kultúrnych pamiatok, pamiatok v lokalitách svetového kultúrneho dedičstva, aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu, či obnovu historických parkov a architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave. Rovnako sa program týka komplexnej obnovy pamiatok s prioritou ochrany a obnovy, a reštaurovania kultúrnych pamiatok.

Plán opatrení

Na rok 2024 je v programe OSSD vyčlenených 9 miliónov eur. Ministerstvo informovalo, že v súlade s výsledkami vnútorného auditu a s cieľom zjednodušiť a sprehľadniť procesy prijalo Plán opatrení na odstránenie nedostatkov. Schéma podľa rezortu umožní podporovať najmä projekty vedúce k úplnej a komplexnej obnove kultúrnych pamiatok, efektívne využitie verejných financií na projekty, ktoré sa definitívne a kompletne dokončia.

Priority ministerstva

Medzi priority ministerstva patria sakrálne stavby, objekty v pamiatkových zónach UNESCO a ďalšie kultúrne pamiatky po celom Slovensku. „Hoci na program OSSD pôjde menej financií ako minulý rok, viac ako 6 miliónov eur alokujeme na priamu adresnú podporu obnovy kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu. Tým zabezpečíme plnenie cieľov z Programového vyhlásenia vlády SR a aspoň čiastočne sa pokúsime zmierniť investičný dlh v rezorte kultúry,“ dodal generálny riaditeľ služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala.

Viac k témam: Hodnotenie, kultúrne dedičstvo, kultúrne pamiatky, Ministerka kultúry SR, Obnovme si svoj dom na rok 2024, Programové vyhlásenie vlády, Svetové dedičstvo UNESCO
Zdroj: SITA.sk - Šimkovičovej ministerstvo spustilo hodnotenie žiadostí v programe Obnovme si svoj dom, zverejnilo aj zloženie komisií © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama

Anketa

Rozmýšľali ste o premiestnení Vašej firmy do daňového raja?

áno, už som tak urobil - 14.3%
áno pripravujem sa na to - 35.7%
nie nerozmýšľal som - 35.7%
nie nerozmýšľal som a ani tak neurobím - 14.3%
The voting for this poll has ended on: september 9, 2013

Partneri projektu

judikaty sita

Ekonomický portál financnik.sk Vám prináša

ginal robinson banner