23. apríl 2024
Facebook

22.4.2024 (SITA.sk) - Slovenská hokejová legenda Zdeno Chára aj po skončení hráčskej kariéry potvrdzuje, že po fyzickej aj mentálnej stránke je stále na vrchole svojich síl. Po 24 sezónach v zámorskej NHL zavesil korčule na klinec v roku 2022 a odvtedy sa okrem iných aktivít venuje aj vytrvalostnému behu a triatlonu.

Dva maratóny za sedem dní

Výkonmi na rôznych podujatiach ukazuje, že nejde iba o obyčajnú voľnočasovú aktivitu. Počas predchádzajúceho týždňa zvládol za sedem dní až dva maratóny elitnej kategórie Majors, absolvoval ich v Bostone a v Londýne. V pondelok už druhýkrát v kariére odbehol Bostonský maratón a dosiahol výsledný čas 3:30:52 h. Nasledovala rýchla regenerácia a presun do Anglicka, kde sa v nedeľu postavil na štart Londýnskeho maratónu, na ktorom dokonca atakoval svoj osobný rekord. Prezentoval sa úctyhodným výkonom 3:11:04 h a za vlastným maximom z januára v americkom Houstone zaostal iba o 40 sekúnd. Za zmienku stojí skutočnosť, že za ostatný rok absolvoval už osem maratónov.

Marchand nie je prekvapený

Väčšiu časť hokejovej kariéry strávil Zdeno Chára v tíme Boston Bruins, v ktorom je nezabudnuteľnou legendou či symbolom nezlomnosti, bojovnosti a obetavosti. Jeho niekdajšieho spoluhráča Brada Marchanda neprekvapilo, že po hokejovej kariére sa zameral na vytrvalostný šport. "Všetci sme vedeli, že si nájde niečo skutočne náročné, čo si vyžaduje veľa tréningu. Niečo, v čom sa môže naďalej zlepšovať. Je to jednoducho beštia. Má rád výzvy. So svojím zmýšľaním a spôsobom, akým sa každý deň tak dlho pripravoval, si musel nájsť niečo, v čom by mohol pokračovať," uviedol Marchand v rozhovore pre boston.com a pokračoval: "Máme radosť, keď ho vidím šťastného, ako si po hokeji užíva niečo iné. Hokeji obetoval mnoho času a úsilia. Je skvelé, že má ďalšiu vášeň, ktorú si na hokejovom dôchodku užíva.“ Nedávno Chára oslávil 47. narodeniny a nezdá sa, že sa chystá "spomaliť". Ešte vlani v rozhovore pre New York Post uviedol, že by rád absolvoval všetky Majors maratóny.

Chýbajú Chicago, Tokio a Berlín

Za sebou už má Boston, New York aj Londýn, do zbierky mu chýbajú už len Chicago, Tokio a Berlín. Jednou z výziev pre urasteného niekdajšieho obrancu môže byť aj to, aby na maratónske výzvy nahovoril aj niektorého zo svojich niekdajších spoluhráčov. Príkladom môže byť Patrice Bergeron, ktorý vlani tiež ukončil hráčsku kariéru. "Skúsil som už mnoho aktivít, hral som tenis či futbal. Zdeno Chára sa ma pokúšal prehovoriť, aby som s ním zabehol nejaké maratóny. Neviem však, či som na to pripravený. Nemyslím si, že moje bedrá a kolená by to zvládli. To isté platí aj o chrbte," prezradil Bergeron podľa boston.com a doplnil: "Neviem, ako to robí a obdivujem ho za to. Zee, milujem ťa... V konečnom dôsledku by som však veľmi rád našiel nejakú výzvu, na čo by som sa tešil, pracoval na sebe a pripravoval sa."

Norrisova trofej a Stanleyho pohár

Len na doplnenie, Zdeno Chára odohral v NHL 1680 zápasov základnej časti za New York Islanders, Ottawu Senators, Boston Bruins a Washington Capitals. Zaznamenal v nich bilanciu 209 gólov a 471 asistencii. V play-off pridal rovných 200 štartov a 70 bodov (18+52). V roku 2009 získal Norrisovu trofej určenú najlepšiemu obrancovi profiligy v sezóne, o dva roky neskôr ako kapitán priviedol Bruins k zisku Stanleyho pohára až trikrát si s Bostonom zahral vo finále Stanleyho pohára. A aby toho nebolo málo, v rokoch 2000 a 2012 so slovenskou reprezentáciou získal strieborné medaily na majstrovstvách sveta.

Viac k témam: Bostonský maratón, Londýnsky maratón, Maratón
Zdroj: SITA.sk - Zdeno Chára našiel na hokejovom dôchodku vášeň v maratóne. Je to jednoducho beštia, vraví jeho bývalý spoluhráč © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - V skutočnosti je to účelová skratka, ktorá slúži na vzbudenie úsmevu. V tom lepšom prípade. V horšom sa používa na demagogické popieranie spoluviny veľkochovov na klimatických zmenách.

Kravy ako celé USA

Nielen pri príležitostí Dňa Zeme, ktorý je každoročne v kalendári 22. apríla aj ako memento, má určite zmysel pripomínať širšie súvislosti, kontexty a čísla zo štúdií. Povedzme taký údaj, že kravy zodpovedajú za 5 gigaton CO2e ročne. Napísať sa to dá aj takto: 5 000 000 000 000 kilogramov.

Čo je CO2e?

Ide o metrickú mieru používanú na porovnanie emisií z rôznych skleníkových plynov na základe ich potenciálu globálneho otepľovania (GWP). Vyjadruje sa v ekvivalentoch oxidu uhličitého, ktorého GWP je štandardizovaný ako 1, a meria sa v hmotnostných jednotkách. (zdroj: Metodika pre IEP kalkulačku osobnej uhlíkovej stopy, MŽP SR)
Pochopiteľne, nejde o ich vetry, ale o sumár vplyvov. Sklon žartovať pominie, keď si uvedomíme, že uvedené kvantum je porovnateľné s množstvom emitovaným Spojenými štátmi americkými (5,2 gigaton).

Plodiny v područí dobytka

Veľkochov hospodárskych zvierat má aj efekty, ktoré vrhajú zlé svetlo na pestovanie plodín. Skresľuje sa tým obraz a opačná názorová strana neférovo dostáva muníciu. O čo ide? Napríklad ako uvádza štúdia „Príčiny odlesňovania amazonských pralesov, (The World Bank,OKS)“, sója sa nachádza na nelichotivej druhej priečke (po samotnom veľkochove – až 88 % vyrúbaných amazonských stromov robí miesto pastvinám) medzi faktormi podnecujúcimi klčovanie dažďových pralesov. Po „A“ však radno povedať vskutku podstatné „B“. Len 6 % dopestovanej sóje končí na tanieri. Výrazná väčšina (70 %) sa používa – nasleduje pointa, ktorú si asi už domyslíte – na vykrmovanie jatočných zvierat a dojníc. Ak teda máte environmentálne pohnútky pri koncipovaní svojho jedálnička, určite je vhodné obmedziť konzumáciu mäsa. Opäť konkrétny číselný argument: na „dochovanie“ 1 kg hovädziny sa použije v priemere 173 g sóje.
Trendovou alternatívou mäsa je laboratórne kultivovaná náhrada vyrábaná pomocou techník tkaninového inžinierstva prevzatých z regeneratívnej medicíny. Oproti rastlinným pokrmom však takéto „kópie“ konvenčného mäsa majú viacero nevýhod:
  • sú významne drahšie
  • vo finálnej spotrebiteľskej podobe neposkytujú čisto prírodné zloženie
  • na dohľadný čas je ilúziou lokálny zdroj minimalizujúci transport

Veľkochov emituje najviac metánu

Na výrobu produktov zo sóje pre ľudskú spotrebu sa minie 13x menej vody a využije dokonca len 1/18 plochy v porovnaní s nutrične rovnako výdatnými potravinami živočíšneho pôvodu. Pričom produkcia oxidu uhličitého je dvakrát nižšia, nezaškodí sprievodne podotknúť. Veľkochov hospodárskych zvierat je prostredníctvom 100 megaton ročne najväčším producentom metánových emisií zo všetkých segmentov ľudskej činnosti. S podielom 31 % prekonáva v štatistikách UNEP IMEO z roku 2022 aj ropný a plynárenský priemysel (26 %).

Nepatrná uhlíková stopa

Podľa portálu Our World in Data sa  celosvetovo na veľkochov používa až 77 % poľnohospodárskej pôdy, čo je v príkrom nepomere s faktom, že globálne len 37 % príjmu proteínov pochádza z mäsa a mlieka. K trvalej udržateľnosti na Deň Zeme azda ešte toľko, že dodanie 100 g proteínov organizmu prostredníctvom tofu, u nás zrejme najznámejšieho produktu zo sóje, sprevádza uhlíková stopa 0,5 – 1,0 kg CO2e. Pri hovädzine je rozpätie 20 – 75 kg, u hydiny a mlieka sa spodná hranica zhodne nachádza na úrovni 5 kg.

V Japonsku 45-násobok

Aké sú nákupné a konzumentské zvyklosti v praxi? U nás ročne vynaložíme na spomenuté tofu len 54 centov na hlavu, v Japonsku je to až 24,4 eura – zhruba 45-násobok. Impulz na zamyslenie, ktorý načrtol BCG – Food for Thought, znie napríklad takto: už plošné pridanie 8 % podielu príjmu proteínov z alternatívnych zdrojov (na úkor mäsa a mlieka), rozumejte najmä rastlinných, do roku 2030 by sa rovnalo dekarbonizácii 95 % leteckého sektora.

Lokálny a certifikovaný zdroj

Možno sa aj pri tých šiestich percentách dopestovanej sóje určenej na priamu ľudskú spotrebu ozýva „zelená“ časť vašej aury. Potom v rámci ambície upraviť svoj jedálny lístok smerom k rastlinnému stačí preferovať výrobky z bôbov, ktoré necestovali cez pol zemegule a nezanechali uhlíkovú stopu ako od mamuta. Spoľahlivým poznávacím a odobrujúcim znamením pri plodine, ktorú Číňania fermentovali už v poslednom tisícročí pred Kristom, je certifikát Donau Soja. Rovnomenná nadnárodná neziskovka združuje 318 farmárov prevažne z povodia Dunaja a ako nezávislá organizácia kontroluje a osvedčuje spĺňanie prísnych regulácií Európskej únie, dodržiavanie najvyšších ekologických štandardov a absenciu genetickej modifikácie v pestovateľských i spracovateľských procesoch.

Zdroj: SITA.sk - Pestovanie svedčí Zemi viac: Čísla nepustia, trvalá udržateľnosť si žiada obmedzenie príjmu mäsa © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Súd v Rusku v pondelok v neprítomnosti usvedčil hovorcu americkej technologickej spoločnosti Meta, ktorá vlastní sociálne médiá Facebook a Instagram, z ospravedlňovania terorizmu. Po krátkom procese mu pritom vymeral trest odňatia slobody na šesť rokov v trestaneckej kolónii a zakázal mu spravovať webové stránky na ďalšie štyri roky, informuje ruské nezávislé médium Mediazona.

Stone je v Spojených štátoch

Obvinenia voči riaditeľovi komunikácie v Meta Andymu Stoneovi, ktorý je v Spojených štátoch, podľa Mediazony vychádzajú z jeho vyjadrení v roku 2022 krátko po tom, čo Moskva spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Stone oznámil dočasné zmeny v pravidlách Meta pre nenávistné prejavy, aby umožnili „formy politického prejavu, ktoré by za normálnych okolností porušovali pravidlá, ako sú násilné prejavy, ako napríklad ‚smrť ruským útočníkom‘“. Tiež však uviedol, že „vierohodné výzvy na násilie voči ruským civilistom“ zostanú zakázané.

Zablokovali Facebook aj Instagram

Ruské úrady to však využili na konanie voči Stoneovi a ďalším neidentifikovaným zamestnancom Meta, pričom vyhlásenie označili za „nelegálne výzvy na násilie a zabíjanie ruských občanov“. Úrady tiež zakázali spoločnosť Meta ako extrémistickú organizáciu a zablokovali Facebook a Instagram v Rusku. Platformy sú však dostupné prostredníctvom virtuálnych privátnych sietí (VPN). V apríli 2022 Rusko tiež formálne zakázalo vstup do krajiny generálnemu riaditeľovi Meta Markovi Zuckerbergovi.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt, Sociálne médiá, Terorizmus
Zdroj: SITA.sk - Hovorcu spoločnosti Meta odsúdili v Rusku na šesť rokov v trestaneckej kolónii za ospravedlňovanie terorizmu © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Takmer sto politických väzňov v Bielorusku má vážne zdravotné problémy a môže byť v ohrození života. Upozornila na to bieloruská ľudskoprávna skupina Viasna, ktorej zakladateľ, laureát Nobelovej ceny za mier Ales Biaľacki je tiež vo väzbe.

Mariu Kalesnikavovú bili

Organizácia identifikovala 93 väzňov, o ktorých sa obzvlášť obáva a ktorí majú rakovinu, choroby srdca a ďalšie ochorenia, ktoré vo väzeniach zanedbávajú alebo nedostatočne liečia. „Vo väzení každá choroba postupuje rýchlejšie, navyše s nedostatočnou kvalifikovanou lekárskou starostlivosťou. Je to ovplyvnené podmienkami zadržania - nedostatok čerstvého vzduchu, zlá výživa, neustály psychický tlak a stres,“ vyjadril sa predstaviteľ Viasny Pavel Sapelka. Medzi spomínanými väzňami je napríklad Maria Kalesnikavová, ktorá v roku 2022 absolvovala operáciu brucha a krátko na to ju previezli späť do väzenia. Podľa Viasny jej stravovacie potreby vo väzení nedodržiavajú a vyšetrovanie zistilo, že pred hospitalizáciou bola bitá.

Tvrdý záťah na opozíciu

Ďalšími prípadmi sú napríklad 19-ročný Mikita Zalatarou, ktorému údajne odmietajú dať lieky na epilepsiu, a Jauhen Barouski, ktorý je chorý a rodine povedal, že vo väzení pravdepodobne zomrie. Bielorusko spustilo tvrdý záťah na opozíciu po tom, čo prezidentské voľby v roku 2020, ktorých sporné výsledky pripísali víťazstvo tamojšiemu vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi, vyvolali rozsiahle pouličné protesty. Všetky významné opozičné osobnosti sú buď vo väzení alebo utiekli z krajiny. Podľa Viasny je vo väzení v súčasnosti viac ako 1 400 politických väzňov.

Viac k témam: Bieloruská opozícia, disidenti, Politickí väzni
Zdroj: SITA.sk - Skoro sto politických väzňov v Bielorusku má vážne zdravotné problémy a nedostáva sa im riadnej liečby © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Ruská armáda zaútočila v pondelok na zariadenie televíznej infraštruktúry v ukrajinskom meste Charkiv. Oznámil to gubernátor Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov. Výbuchy bolo podľa miestnych úradov v meste počuť približne o 16:35 miestneho času. Podľa Synjehubova neboli hlásené žiadne obete, pretože ľudia boli počas útoku v úkrytoch.

Intenzívne útoky na mesto

„Momentálne je narušený signál digitálnej televízie," povedal. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Rusko v ostatnom období zintenzívnilo útoky proti Charkivu raketami, kĺzavými bombami a bezpilotnými lietadlami s cieľom zničiť energetickú infraštruktúru.

Zničené elektrické rozvodne

Koncom marca Rusko zničilo všetky elektrické rozvodne v Charkive a druhé najväčšie ukrajinské mesto tak zostalo bez stabilných dodávok prúdu. Charkiv je mimoriadne ohrozený pre svoju blízkosť k Rusku, keďže leží necelých 30 kilometrov od hraníc.

Viac k témam: Charkiv, Charkov, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Rusi zaútočili na televíznu infraštruktúru v Charkove a narušili signál digitálnej televízie © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Európska komisia preskúma spôsoby ako sa vysporiadať s ruskou tieňovou flotilou ropných tankerov v rámci ďalšieho balíka sankcií. V pondelok to pre viaceré médiá vrátane portálu Politico povedal švédsky premiér Tobias Billström, podľa ktorého je načase dať flotile koniec.

Veľký problém

Tieňová flotila, ktorá pozostáva zhruba z 1 400 lodí nejasného vlastníctva, „nielenže pomáha Rusku pri obchádzaní sankcií, ale je to aj jasná environmentálna hrozba,“ varoval švédsky minister na okraji stretnutia Rady Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Flotila je podľa neho veľký problém z hľadiska financií pre ruskú vojnovú mašinériu. Podľa Billströma by boli oslovené vlajkové a prístavné štáty a mohli by byť „podniknuté kroky proti vlastníkom, prevádzkovateľom, poisťovacím spoločnostiam v tretích krajinách“, ktoré dnes Rusko využíva pre tieňovú flotilu.

Medzera v sankciách

Bolo by to prvýkrát, čo by sa EÚ začala zaoberať touto medzerou v sankciách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Analytici však varujú, že drastické kroky, ako napríklad blokovanie lodí z vôd EÚ, by si Moskva mohla vykladať ako eskaláciu.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt, Sankcie proti Rusku
Zdroj: SITA.sk - Európska únia sa chce v ďalšom balíku sankcií vysporiadať s ruskou tieňovou flotilou ropných tankerov © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Približne 20-tisíc až 25-tisíc ruských vojakov útočí na ukrajinské mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti a na dediny v jeho okolí. Povedal to v pondelok pre ukrajinskú televíziu hovorca zoskupenia ukrajinskej armády Chortycia Nazar Vološyn. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

„Časiv Jar je teraz náš. Situácia v okolí mesta je zložitá, ale mesto je plne pod kontrolou našich obranných síl. V meste nie je žiadna ruská armáda," uviedol hovorca. Dôstojník ukrajinskej národnej gardy Volodymyr Černiak predtým povedal, že ruským silám sa „podarilo získať pozície" pri obci Bohdanivka, ktorá leží tri kilometre severovýchodne od mesta Časiv Jar. Ruskí vojaci sústreďujú svoje úsilie na Časiv Jar, ktorý považujú za kľúčový pre ďalší postup smerom ku Kosťantynivke, Kramatorsku a Sloviansku, uviedla ukrajinská armáda. Časiv Jar leží zhruba 10 kilometrov západne od Bachmutu.

Viac k témam: Časiv Jar, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Na Časiv Jar útočí viac ako dvadsaťtisíc ruských vojakov, mesto je nateraz plne pod kontrolou Ukrajincov © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Hlasovacie preukazy pre voľby do Európskeho parlamentu (EP) začnú vydávať obce a mestá od 24. apríla. Ministerstvo vnútra (MV) SR informovalo, že preukaz si môžu vybaviť voliči, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku a v deň volieb nebudú môcť voliť vo svojom volebnom okrsku. Voľby do EP sa uskutočnia 8. júna.

Pri strate máte smolu

MV SR spresnilo, že hlasovací preukaz oprávňuje voliča voliť v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku. Požiadať oň je potrebné obec trvalého pobytu. Rezort dodal, že preukaz sa vydáva iba raz a pri strate alebo odcudzení obec voličovi nový preukaz nevydá. Rezort vnútra doplnil, že elektronicky (e-mailom) a listine možno požiadať o hlasovací preukaz najneskôr do 20. mája, pričom žiadosť musí byť do uvedeného termínu obci aj doručená.

Preukaz zašlú doporučene

Obec zašle hlasovací preukaz na adresu uvedenú v žiadosti doporučenou zásielkou. Ak volič uvedie, že preukaz prevezme iná osoba, musí v žiadosti uviesť jej meno, priezvisko a číslo občianskeho preukazu. Osobne alebo prostredníctvom osoby splnomocnenej žiadateľom si možno vyzdvihnúť hlasovací preukaz najneskôr 7. júna v úradných hodinách obce. Uviedlo ministerstvo vnútra. Viac informácií nájdete na webe MV SR: https://www.minv.sk/?ep24-info1sk

Viac k témam: Hlasovací preukaz, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024
Zdroj: SITA.sk - Hlasovacie preukazy k eurovoľbám si môžu voliči vybavovať od 24. apríla, musia požiadať obec v mieste trvalého pobytu © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila, že zadržala agenta ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorý mal za úlohu zistiť, kde sa nachádzajú radarové a protilietadlové raketové systémy chrániace Kyjiv pred ruskými útokmi raketami a dronmi. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Muž, ktorý žil v ruskom meste Murmansk, prišiel na Ukrajinu pred 24. februárom 2022 čiže pred začiatkom ruskej invázie a predstieral, že predáva palivá a mazivá. Podľa SBU na súčasnej misii začal aktívne pracovať vlani na jeseň. Pod zámienkou obchodných ciest cestoval po Kyjivskej a Čerkaskej oblasti s cieľom zistiť, kde sa nachádzajú ukrajinské systémy protivzdušnej obrany Patriot a IRIS-T a radary.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Ukrajinská SBU zadržala agenta ruskej vojenskej rozviedky, ktorý mal zistiť rozmiestnenie protivzdušnej obrany Kyjeva © SITA Všetky práva vyhradené.

22.4.2024 (SITA.sk) - Palestínska civilná obrana v Pásme Gazy v pondelok oznámila, že na dočasnom pohrebisku v hlavnej nemocnici v meste Chán Júnis našli od piatka 283 tiel. Pohrebisko v Násirovej nemocnici zriadili, keď ju v marci začali obliehať izraelské sily. Vtedy ľudia neboli schopní pochovávať zosnulých na cintoríne a vykopali hroby na dvore nemocnice, uviedla skupina.

Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt

Civilná obrana vysvetlila, že niektoré telá boli ľudia, ktorých zabili počas obliehania nemocnice. Ďalších zabili, keď v marci izraelskí vojaci vykonali v nemocnici raziu. Po tom, ako sa armáda z mesta Chán Júnis tento mesiac stiahla, obyvatelia sa začali vracať do nemocnice a hľadať telá svojich blízkych, aby ich mohli riadne pochovať. Medzinárodný výbor Červeného kríža poskytol civilnej obrane 1 500 vriec na mŕtvoly a ochranné vybavenie, aby jej pomohol pri prácach na pohrebisku a presune tiel.

Viac k témam: Izraelsko-palestínsky konflikt
Zdroj: SITA.sk - Na provizórnom pohrebisku v meste Chán Júnis našli 283 tiel, tvrdí palestínska civilná obrana © SITA Všetky práva vyhradené.

Strana 1 z 8629

Reklama