18. september 2020
Facebook

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Slovenská republika zaostáva v hrubej potravinárskej produkcii, neustále sa jej zvyšuje negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, má nízky podiel domácich výrobkov na pultoch maloobchodov a prepadá sa v rebríčkoch ekonomickej stability. Odvetvie slovenského potravinárstva je navyše dlhodobo finančne podvyživené, dokazovať to má rok 2017, v ktorom nebol poskytnutý ani jeden investičný stimul pre potravinársky priemysel. Uviedla to v správe o stave slovenského potravinárstva, predloženej na jej valnom zhromaždení minulý týždeň, Potravinárska komora Slovenska (PKS). Na valnom zhromaždení si potravinári zároveň opätovne zvolili za prezidenta komory Daniela Poturnaya.

Znížený dopad na životné prostredie

„Na zlú situáciu v slovenskom potravinárskom priemysle upozorňujeme už niekoľko rokov. Vo všetkých ukazovateľoch sa potravinársky priemysel prepadá. Táto situácia je neudržateľná. Musíme zatiahnuť za ručnú brzdu a prijať razantné kroky na zlepšenie postavenia potravinárov. Posledná vec, ktorú by sme chceli robiť, je neustále len upozorňovať na problémy a každý rok konštatovať ešte väčší úpadok nášho priemyslu,“ uviedol k situácii prezident PKS Daniel Poturnay. Odporúčame:
Slovensko stúplo v rebríčku bezpečnosti potravín, za krajinami Vyšehradskej štvorky však zaostáva Potravinárska komora Slovenska (PKS) na základe správy predstavila na valnom zhromaždení svoju víziu do roku 2030 na zlepšenie situácie. Podľa nej má byť slovenské potravinárstvo moderné a konkurencieschopné odvetvie prinášajúce zdravé a inovatívne výrobky, so zníženým dopadom na životné prostredie. K naplneniu tejto vízie je podľa PKS potrebné na Slovensku zvýšiť potravinársku produkciu, aktívne zavádzať inovácie a výsledky výskumu do praxe a neustále zlepšovať podnikateľské prostredie.

Nové postupy a inovácie výrobkov

PKS chce na zlepšenie situácie aj zintenzívniť svoju činnosť a plánuje väčšiu angažovanosť svojich členov. V rámci svojho fungovania zavádza viaceré zmeny, ktoré majú za cieľ posunúť celý slovenský potravinársky priemysel do 21. storočia. Cez väčšiu angažovanosť členov chce zabezpečiť posun v oblastiach, ktoré môžu ako potravinárske podniky priamo ovplyvniť. Má ísť najmä o zavádzanie nových postupov, inováciu výrobkov, aktívnu spoluprácu s akademickou obcou a propagačné aktivity potravinárskeho priemyslu v rámci SR a EÚ. Odporúčame:
Väčšina Slovákov porovnáva pred nákupom ceny produktov, potraviny však nie sú v Top 3 Komora zároveň plánuje pokračovať vo svojich projektoch zisťovania podielu vystavenia slovenských výrobkov na pultoch obchodov a podielu vystavenia privátnych značiek na pultoch v maloobchode, v interaktívnom kurze zdravého životného štýlu pre žiakov 5. ročníka základných škôl Hravo ži zdravo alebo v snahe o kultiváciu dodávateľsko-odberateľských vzťahov prostredníctvom Iniciatívy pre férový obchod.

Očakávania spotrebiteľa a jeho návyky

"S nástupom nových technológií sa menia aj očakávania spotrebiteľa a jeho návyky a všetky tieto zmeny sa týkajú aj potravinárskeho priemyslu. Chceme ukázať, že naše odvetvie nie je označované vládou SR ako strategické náhodou. Chceme ho ďalej rozvíjať a ukázať, že dokážeme držať krok s rozvinutými krajinami,“ dodal Daniel Poturnay. Potravinárska komora Slovenska pôsobí v Slovenskej republike od septembra 2002. Táto dobrovoľná organizácia združuje 52 členov, z ktorých 7 sú kolektívni členovia. Najdôležitejšou prioritou, ku ktorej smerujú všetky jej aktivity, je ochrana spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu, a to nielen v Slovenskej republike, ale v rámci celej Európskej únie.

Viac k témam: Daniel Poturnay, Potravinárska komora Slovenska (PKS), potraviny
Zdroj: Webnoviny.sk - Potravinári upozorňujú na zlú situáciu v slovenskom priemysle a žiadajú razantné kroky © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Sociálna poisťovňa upozorňuje poberateľov dôchodkov v hotovosti prostredníctvom pošty s výplatným termínom ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci, že pre sviatok im dôchodok vyplatia v stredu 9. mája 2018. Agentúru SITA informoval Peter Višváder zo Sociálnej poisťovne. Odporúčame:
Výsluhové dôchodky vyplácané bývalým policajtom a vojakom sa zvýšia o pevnú sumu    

Viac k témam: dôchodcovia, dôchodky, Sociálna poisťovňa
Zdroj: Webnoviny.sk - Sociálna poisťovňa upozorňuje na zmeny výplaty dôchodkov v máji © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Najohrozenejší chorobami z povolania sú pracujúci medzi 50. až 59. rokom života. Až 48,9 % (173 zamestnancov) zo všetkých hlásených chorôb z povolania bolo evidovaných práve v tejto vekovej skupine. Vyplýva to z každoročne vydávanej publikácie Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktorá sumarizuje štatistiku chorôb z povolania. V minulom roku na Slovensku pribudlo 354 nových prípadov chorôb z povolania (207 mužov a 147 žien). Ich počet sa oproti roku 2016 zvýšil o 38 prípadov. V prepočte na 100-tisíc pracujúcich to predstavuje 14 novovzniknutých chorôb z povolania s vyšším počtom u mužov (14,9).

Jednostranné zaťaženie končatín

Podobne ako v minulých rokoch, aj v roku 2017 bola najčastejšie hlásenou chorobou z povolania choroba končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (celkovo 178 zamestnancov, čo predstavuje viac ako polovicu zo všetkých hlásených chorôb z povolania 50,3 %). Odporúčame:
Strana SaS podáva rozsiahle trestné oznámenie pre eZdravie Druhým najčastejším bolo ochorenie končatín z vibrácií s 59 hlásenými prípadmi (16,7 %). Ďalšími v poradí boli infekčné a parazitárne ochorenia (30 zamestnancov, t.j. 8,5 %), porucha sluchu z hluku (26 zamestnancov, a teda 7,3 %) a profesionálne dermatózy (26 zamestnancov, konkrétne 7,3 %). "Z diagnóz, na základe ktorých boli vlani zamestnancom uznané choroby z povolania, dominoval syndróm karpálneho tunela (42 žien a 34 mužov)," priblížilo NCZI.

Najrizikovejšia je priemyselná výroba

Najviac novopriznaných chorôb z povolania hlásili v uplynulom roku zdravotnícke zariadenia v Košickom (36,2 %), v Žilinskom (28 %) a v Banskobystrickom kraji (20,3 %). Odporúčame:
Penta rozširuje svoje portfólium, investuje do technológií na výrobu elektromotorov do áut Najmenej hlásení NCZI zaevidovalo z Nitrianskeho (0,6 %) a z Trnavského kraja (1,4 %). Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, bol najvyšší počet chorôb z povolania hlásený v Košickom (26,6 %), v Banskobystrickom (24 %) a v Žilinskom kraji (17,2 % ). Najrizikovejšími odvetviami, kde dochádza k chorobám z povolania najčastejšie, sú priemyselná výroba (200 prípadov), ťažba a dobývanie (62), poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (32) a zdravotníctvo (28).

Viac k témam: choroba z povolania, priemyselná výroba, zdravotníctvo
Zdroj: Webnoviny.sk - Na Slovensku pribudli stovky prípadov chorôb z povolania, najrizikovejší je nielen priemysel © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Deficit verejných financií na Slovensku v minulom roku dosiahol 1,04 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z jarnej notifikácie Eurostatu, ktorá bola zverejnená v pondelok. Oproti roku 2016 to znamenalo zníženie schodku verejných financií o takmer 1,2 percentuálneho bodu z vyše 2,2 % hrubého domáceho produktu, zároveň išlo o najnižší schodok verejných financií v slovenskej histórii. Rozpočet na rok 2017 pritom počítal so schodkom na úrovni 1,29 % hrubého domáceho produktu.

Verejný dlh sa znižuje

Podobne sa podľa jarnej notifikácie Eurostatu znižuje aj verejný dlh. Kým v roku 2016 predstavoval 51,82 % hrubého domáceho produktu, ku koncu minulého roka predstavoval 50,86 % výkonu ekonomiky. Odporúčame:
Nový sociálny balíček by nemal podľa Pellegriniho ohroziť plány na vyrovnaný rozpočet "Údaje za rok 2017 boli zostavené z údajov z účtovných výkazov ako aj z ostatných administratívnych podkladov spôsobom porovnateľným s predchádzajúcimi rokmi. Pri výpočte deficitu a dlhu za roky 2014 až 2017 sme vychádzali z najaktuálnejších dostupných údajov za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy a odporúčaní Eurostatu," informoval Štatistický úrad SR.

Smerovanie k vyrovnanému rozpočtu

Údaje o deficite a dlhu za minulý rok však ešte bude Eurostat potvrdzovať vo svojej jesennej notifikácii, v ktorej po minuloročnej skúsenosti Slovenska nemusí prekvapiť ani výraznejšia zmena. Vlani totiž Eurostat za rok 2016 najskôr na jar avizoval Slovensku schodok necelých 1,7 % hrubého domáceho produktu, na jeseň ho navýšil až na 2,2 % výkonu ekonomiky. Spôsobila to najmä aktualizácia odhadu dane z príjmov právnických osôb, ale aj ďalšie spresnenia zdrojových údajov. Odporúčame:
Premiér Pellegrini predstavil priority svojej vlády, všetkým ministrom zadal dve úlohy Hospodárenie verejnej správy by sa však malo postupne zlepšovať aj v ďalších rokoch smerom k vyrovnanému rozpočtu v roku 2020, čo minulý týždeň potvrdil aj nový premiér Peter Pellegrini. Slovensko sa má k nemu dostať cez tohtoročný schodok verejných financií rozpočtovaný na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu a cez jeho zníženie v roku 2019 na 0,1 % výkonu ekonomiky.

Viac k témam: deficit verejných financií, ekonómia, hrubý domáci produkt, verejný dlh
Zdroj: Webnoviny.sk - Deficit verejných financií sa znížil o 1,2 percenta a dosiahol tak historicky najnižšiu hodnotu © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - V zabezpečení potravín si Slovensko za posledných 5 rokov polepšilo, no za krajinami Visegrádskej štvorky (V4) naďalej zaostáva. Informovalo o tom v pondelok Slovenské farmárske družstvo (SFD) na základe výsledkov rebríčka Global Food Security Index 2017, ktorý zverejňuje analytické oddelenie týždenníka The Economist. Podľa rebríčka patrí Slovensku momentálne 34. miesto zo 113 hodnotených krajín so 70 získanými bodmi zo 100. Index hodnotí tri oblasti, a to kvalitu a bezpečnosť potravín, dostupnosť potravín a cenovú prístupnosť potravín.

Najlepší v cenovej dostupnosti potravín

Rebríček bol podľa SFD prvýkrát zverejnený v roku 2012 a v ňom bolo Slovensku pridelených 69 bodov. Roky 2013 a 2014 boli pre Slovensko v hodnotení rokmi poklesu, ale v roku 2015 sa začala fáza rastu. Najlepšie hodnotenou položkou v poslednom rebríčku z roka 2017 bola pre SR cenová prístupnosť potravín (hodnotenie schopnosti spotrebiteľov nakupovať potraviny), kde Slovensko zaznamenalo 73,6 bodu. Odporúčame:
Väčšina Slovákov porovnáva pred nákupom ceny produktov, potraviny však nie sú v Top 3 V prípade dostupnosti potravín (stav zásob potravín v krajine a podiel verejných výdavkov na poľnohospodársku vedu a výskum, ale aj poľnohospodársku infraštruktúru) bolo Slovensku pridelených 67,8 bodu a v kvalite a bezpečnosti (rôznorodosť či nutričná hodnota potravín a ich samotná bezpečnosť) SR dosiahla 67,2 bodu. Kým v prípade bezpečnosti potravín či ich nutričnej hodnoty dosahuje Slovensko podľa SFD excelentnú úroveň, tak naopak v prípade prostriedkov vynaložených na poľnohospodársku vedu a výskum sa pohybuje naša ekonomika hlboko pod priemerom.

Krajiny V4 predbehli Slovensko

Napriek tomu, že Slovensko uzatvára prvú tretinu „potravinovo najzabezpečenejších“ ekonomík sveta, ostatné krajiny V4 sa nám zatiaľ predbehnúť nepodarilo. Českej republike patrilo vlani v rebríčku 23. miesto (75,8 b.), Poľsku 27. miesto (74,1 b.) a Maďarsku 30. miesto (72,2 b.). Odporúčame:
Sme rodina Boris Kollár chce potravinovo sebestačný štát, dosiahne sa cez ekonomické nástroje Rakúšania sa v roku 2017 umiestnili dokonca na 11. priečke (81,6 b.). Spomedzi našich susedov sme predbehli iba Ukrajinu, ktorá si v rebríčku vyslúžila až 63. miesto (54,1 b.). Top trojku rebríčka Global Food Security Index 2017 tvorili Írsko, USA a Veľká Británia. Slovenské farmárske, družstvo je slovenský holding, ktorý vlastní poľnohospodárske podniky zamerané na rastlinnú a živočíšnu prvovýrobu po celom Slovensku.

Viac k témam: potraviny, SFD Slovenské farmárske družstvo, Slovensko, V4 Vyšehradská štvorka
Zdroj: Webnoviny.sk - Slovensko stúplo v rebríčku bezpečnosti potravín, za krajinami Vyšehradskej štvorky však zaostáva © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Počet slovenských firiem s vlastníkom v niektorom z daňových rajov sa v prvom štvrťroku znížil. Podľa údajov spoločnosti Bisnode malo totiž koncom marca majiteľa v daňovom raji 4 752 slovenských firiem, čo je o 44 menej ako koncom roka 2017, kedy bol ich počet na rekordnej úrovni. Najväčší pokles v poslednom kvartáli v tomto porovnaní zaznamenali Spojené štáty americké. Počet slovenských firiem s majiteľmi z tejto destinácie oproti koncu vlaňajška klesol o 19 na 970 spoločností. Znížil sa aj počet firiem s vlastníkmi na Seycheloch o 11, v Holandsku o sedem a na ostrove Man o päť. Miernejšie poklesy sa zaznamenali aj v ďalších destináciách. Odporúčame:
Kontrola odhalila nezrovnalosti v košickej nemocnici, peniaze cudzincov mali ísť cez daňový raj Naopak vzrástol počet firiem s vlastníkmi v Spojených arabských emirátoch o tri na 160. Oproti koncu minulého roka stúpol aj počet firiem s majiteľmi z Hongkongu, Lotyšska a Luxemburska. Vo všetkých prípadoch zhodne o dve spoločnosti. Počet slovenských firiem v daňových rajoch pritom podľa údajov Bisnode naposledy klesol vlani v lete. "Tlak na daňové raje zo strany Európskej únie, prelomenie bankového tajomstva, či vybudovanie registra skutočných vlastníkov firiem – aj toto všetko môže byť dôvodom, prečo počet spoločností v rajoch klesá," uviedla analytička Bisnode Petra Štěpánová.

Viac k témam: BISNODE, daňové raje, slovenské firmy
Zdroj: Webnoviny.sk - Vlastníci slovenských firiem odchádzajú z daňových rajov, ich počet však stúpa v iných krajinách © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 19. apríla (WebNoviny.sk) - Podiel živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktorí platia poistné do Sociálnej poisťovne z minimálneho vymeriavacieho základu, sa v posledných rokoch znižuje. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Priemerná mzda na Slovensku porástla

Kým v roku 2015 si platilo odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 74,42 percenta SZČO, vlani tento podiel klesol na 71,82 percenta. "Za prvé tri mesiace tohto roka ich podiel zatiaľ predstavuje 72,87 percenta," uviedol hovorca poisťovne. Naopak, kolíše počet tých SZČO, ktorí si platia poistné zo sumy od minimálneho po maximálny vymeriavací základ. "Do konca marca 2018 tohto roka eviduje Sociálna poisťovňa 27,03 percenta takýchto SZČO, menej ich bolo v roku 2015 - 25,32 percenta a viac v roku 2017 - 28,01 percenta," informoval Višváder. Sociálna poisťovňa v súčasnosti eviduje 205 360 živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Odporúčame:
Počet pracujúcich študentov sa zvýšil, väčšina však uzatvára dohodu bez dôchodkového poistenia Minimálne sociálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) od začiatku tohto roka stúpli o 4,81 eura na 151,16 eura mesačne. Stalo sa tak vzhľadom na to, že priemerná mzda na Slovensku podľa Štatistického úradu SR v roku 2016 medziročne vzrástla o 3,3 % na 912 eur.

Stúpol aj maximálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov je totiž naviazaný na vývoj priemerných hrubých zárobkov zamestnancov, a preto sa od začiatku januára tohto roka upravil smerom nahor takisto o 3,3 %, a to na 456 eur. Odporúčame:
Sociálna poisťovňa vyplatila menej dávok v nezamestnanosti, ich výška však medziročne vzrástla Od 1. januára tohto roka išiel nahor aj maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie, a to zo 6 181 eur na 6 384 eur. Maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov totiž od 1. januára 2017 dosahuje 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, do konca roka 2016 išlo o 5-násobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Najvyššie možné sociálne odvody pre SZČO tak za obdobie od 1. januára tohto roka stúpli z 2 048,99 eura na 2 116,99 mesačne.

Viac k témam: Sociálna poisťovňa, sociálne odvody, SZČO Samostatne zárobkovo činná osoba, živnostníci
Zdroj: Webnoviny.sk - Klesol počet živnostníkov s minimálnymi sociálnymi odvodmi, ktoré naopak stúpli o niekoľko eur © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Európska únia plánuje radikálne zmeny svojej politiky regionálneho rozvoja, v rámci ktorej môže zo strednej a východnej Európy presmerovať desiatky miliárd eur.

Kohézne fondy

Išli by v prospech krajín zasiahnutých finančnou krízou, akými sú Španielsko, Grécko, Taliansko alebo aj niektoré regióny Francúzska. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027, ktorý získal denník Financial Times (FT). Odporúčame:
Agentúra Moody’s zlepšila ratingový výhľad Českej republiky Prostredníctvom kohéznych fondov určených na podporu ekonomicky menej rozvinutých regiónov únia od roku 2004 rozdelila zhruba 350 mld. eur. Z tejto sumy podľa FT čerpalo Poľsko približne 77 mld. eur, Maďarsko 22 mld. eur a Slovensko 14 mld. eur.

Nové kritériá

V súčasnosti sa prostriedky z kohéznych fondov rozdeľujú takmer výlučne na základe jediného parametra, ktorým je hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu. Brusel však plánuje existujúci systém nahradiť novými kritériami, ktoré majú pokryť širokú škálu oblastí, od nezamestnanosti mladých, cez vzdelávanie, životné prostredie a migráciu, až po inovácie, tvrdí FT. Po novom majú fondy regionálneho rozvoja patriť pod novú kapitolu s názvom „súdržnosť a hodnoty“. Návrh rozpočtu EÚ do budúceho obdobia má Európska komisia (EK) zverejniť budúci mesiac. Dostupnosť fondov chce komisia podmieniť aj dodržiavaním zásad právneho štátu, čo môže vyvolať konflikt s krajinami ako Poľsko a Maďarsko, ktoré vedú v otázke vlády zákona moci s Bruselom vážne spory. Vláda vo Varšave už upozornila, že spájanie kohéznych fondov s problematikou nezávislosti súdnej moci by predstavovalo porušenie štátnej suverenity a viedlo k „obrovským problémom“.

Viac k témam: Európska únia, Financial Times, kohézne fondy
Zdroj: Webnoviny.sk - Brusel plánuje radikálne zmeny kohéznej politiky, stratiť môže aj Slovensko © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný bývalým policajtom a vojakom do 30. júna tohto roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra sa za každý skončený rok trvania služobného pomeru zvýši o pevnú sumu 0,60 eura. Uvádza sa to v novele zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Odporúčame:
Most-Híd chce v sociálnom balíčku štartovacie pôžičky aj nižšie odvody pre živnostníkov Invalidný výsluhový dôchodok sa podľa novely zvyšuje o pevnú sumu 15 eur a rovnako tak aj vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. Novela má v prípade odobrenia parlamentom nadobudnúť účinnosť 30. júna. Odhaduje sa, že predmetné zvýšenie sa v rokoch 2018 až 2021 má týkať približne 46 000 osôb.

Viac k témam: dôchodky, Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, Sociálna poisťovňa, výsluhový dôchodok
Zdroj: Webnoviny.sk - Výsluhové dôchodky vyplácané bývalým policajtom a vojakom sa zvýšia o pevnú sumu © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) - Priemerná dĺžka života na Slovensku je 76,6 roka, pričom v Európe sa ľudia dožívajú v priemere o štyri roky viac. Vyplýva to zo správ Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Eurostatu, podľa ktorých dlhšie žijú napríklad Poliaci, Chorváti, Česi či Slovinci. Podľa správy OECD Health at a Glance sa u ľudí na Slovensku v 65. roku života očakáva kratšia dĺžka života aj jeho kvalita je výrazne horšia. "Po dosiahnutí 65 rokov žijú Slováci najkratší zdravý život z krajín OECD," priblížila primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave a predsedníčka Pracovnej skupiny pre srdcové zlyhávanie pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti Eva Goncalvesová.

Cievna mozgová príhoda

Slovákov najviac trápia ochorenia srdca a ciev. Podobne ako u ostatných Európanov majú u nich pritom najväčší podiel na najčastejších hospitalizáciách a úmrtiach. Odporúčame:
Vysoká hladina „zlého“ LDL cholesterolu je najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení "Zatiaľ čo počet hospitalizácií u pacientov s cievnou mozgovou príhodou je za ostatných desať rokov približne rovnaký a klesá nám počet hospitalizácií na chronickú ischemickú chorobu srdca, počet hospitalizácií na chronické srdcové zlyhávanie sa za ostatných desať rokov viac ako zdvojnásobil," vysvetlila Goncalvesová. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií s diagnózou chronického srdcového zlyhávania v roku 2005 hospitalizovali 9060 pacientov, o jedenásť rokov neskôr to bolo vyše 22-tisíc. Stúpajúci trend je pritom aj v prípade úmrtí na srdcové zlyhávanie. V roku 2005 v jeho dôsledku zomrelo 1267 pacientov, v roku 2016 to bolo viac ako 2500 osôb.

Chronické srdcové zlyhávanie

Podľa Goncalvesovej je chronické srdcové zlyhávanie "aktuálne najväčšou výzvou súčasnej kardiológie". "Tomuto ochoreniu musíme venovať náležitú pozornosť. Od poznania príznakov, cez včasný záchyt pacientov a ich čo najskoršiu liečbu," dodala primárka. Chronické srdcové zlyhávanie je dlhodobé a invalidizujúce ochorenie, pri ktorom srdce nevládze uspokojiť požiadavky tkanív organizmu na prívod kyslíka. Toto ochorenie, ktoré má vysokú úmrtnosť, sa prejavuje hlavne zhoršujúcou sa dýchavicou a hromadením tekutín v telesných dutinách a tkanivách. "Medzi typické symptómy patrí dýchavica, opuch končatín - najmä členkov a celková slabosť a únava. Miera prežívania pacientov s týmto ochorením je veľmi nepriaznivá. Až polovica pacientov totiž zomiera v priebehu päť rokov. Za závažné považujem aj to, že Slováci nepoznajú príznaky srdcového zlyhávania a symptómy typické pre toto ochorenie si často mýlia so symptómami infarktu. Podľa prieskumu agentúry GfK pre Slovenskú kardiologickú spoločnosť, až 81% Slovákov si totiž myslí, že srdcové zlyhávanie sa prejavuje bolesťou a tlakom na hrudi. Jeden z typických príznakov pre srdcové zlyhávanie - opuch končatín, najmä členkov uviedlo za symptóm srdcového zlyhávania len 31% opýtaných," vyjadril sa primár oddelenia všeobecnej kardiológie Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici Roman Margóczy.

Pacientska organizácia Hlas nášho srdca

S cieľom zvýšiť povedomie o srdcovom zlyhávaní na Slovensku vznikla pacientska organizácia Hlas nášho srdca, ktorá odštartovala celoslovenskú osvetovú kampaň Červené ponožky. "Chceme v rámci nej upozorniť na závažnosť tohto ochorenia a edukovať verejnosť o jeho symptómoch," priblížila členka organizácie Valéria Koszoruová. Potrebu budovania povedomia zdôraznila aj primárka Eva Goncalvesová. "Musíme intenzívne budovať povedomie a vzdelávať verejnosť o srdcových ochoreniach, najmä o srdcovom zlyhávaní. Je potrebné využívať inovatívne technológie a modernú liečbu pre pacientov, optimalizovať systém ich manažmentu a včasného záchytu ochorenia. Ak chceme na Slovensku znížiť počet odvrátiteľných úmrtí a spoločne dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovilo aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, bez zvýšeného záujmu o problematiku kardiovaskulárnych ochorení to nepôjde," dodala. Informácie agentúre SITA poskytol Tomáš Turčan z agentúry Grape PR.

Viac k témam: dĺžka života, Eurostat, OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, organizácia Hlas nášho srdca, zdravie
Zdroj: Webnoviny.sk - Slováci v dĺžke života zaostávajú za európskym priemerom, najviac ich trápia choroby srdca a ciev © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama