28. január 2020
Facebook

BRATISLAVA 1. augusta (WebNoviny.sk) - Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa pridáva k výzve hnutia OĽaNO, aby strane SNS odobrali ministerstvo školstva. KDH tvrdí, že ministerstvo školstva musí ísť pod nútenú úradnícku správu. Stanovisko KDH poskytol agentúre SITA hovorca KDH Stano Župa. Odporúčame:
Hnutie OĽaNO vyzýva Fica, aby SNS odňal ministerstvo školstva, pretože tam spôsobuje obrovské škody "Na Slovensku sa príživnícka luza zmocnila školstva preto, aby parazitovali na peniazoch, ktoré majú zachraňovať životy. Kresťanskí demokrati deklarujú, že ak parlamentné opozičné strany budú od nás potrebovať nejakú súčinnosť a pomoc pri riešení situácií v školstve, sme pripravení," uvádza sa v stanovisku KDH s tým, že v septembri by mali deti prísť do škôl, kde vládne tvorivé prostredie. "Máme celý august na to, aby sme to upratali," dodáva KDH. Hnutie OĽaNO minulý týždeň vyzvalo predsedu SNS Andreja Danka, aby sa jeho strana vzdala rezortu školstva pre závažné zlyhania v riadení eurofondov na vedu a výskum. OĽaNO zároveň začalo zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, na ktorej by mal byť odvolávaný minister školstva Peter Plavčan, pretože pri investíciách do vedy a výskumu za viac ako pol miliardy eur podľa hnutia zlyhal.

Viac k témam: KDH Kresťanskodemokratické hnutie, Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SR, SNS Slovenská národná strana
Zdroj: Webnoviny.sk - Hnutie KDH podporuje výzvu, aby ministerstvo školstva nebolo pod správou SNS © SITA Všetky práva vyhradené.

  • aktualizované 1. augusta o 13:52
BRATISLAVA 1. augusta (WebNoviny.sk) - Na zakladateľa extrémistickej skupiny Vzdor Kysuce Mariána Magáta podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca obžalobu pre zločin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd a prečin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov. V prípade dokázania viny mu hrozí až osem rokov väzenia. Odporúčame:
Extrémista Magát chce kandidovať za predsedu Žilinského samosprávneho kraja „Týchto trestných činov sa mal dopustiť tak, že prostredníctvom siete Facebook a blogového profilu mal zverejňovať v období rokov 2013 až 2016 komentáre a články propagujúce Adolfa Hitlera a nacistické hnutie, ďalej príspevky, ktoré boli v rozpore s faktami, a ktorými boli popierané resp. spochybňované počty obetí holokaustu a samotná existencia holokaustu. Zároveň príspevkami, ktoré mal uverejniť, boli manipulované objektívne historické údaje, a to aj prostredníctvom šírenia dezinformácií najmä za účelom popierania a spochybňovania holokaustu,“ uviedol pre agentúru SITA prokurátor a zástupca hovorcu Krajskej prokuratúry Žilina Matúš Harkabus. Neúspešného kandidáta Kotlebovej strany v minuloročných parlamentných voľbách Magáta začiatkom februára odsúdil Okresný súd v Čadci za nedovolené ozbrojovanie na tri roky podmienečne. Voči verdiktu sa odvolal. Mágát, ktorý sa netají tým, že na jeseň chce kandidovať na žilinského župana, čelí na súde v Čadci aj ďalšej obžalobe, a to za šírenie extrémistických materiálov. V roku 2012 našli v jeho byte nacistické symboly, ktoré údajne cez internet ďalej ponúkal a predával. Pri dokázaní viny mu v tomto prípade hrozí väzenie na tri až osem rokov.  

Viac k témam: krimi, Marián Magát, súdy
Zdroj: Webnoviny.sk - Aktualizované: Extrémistu Magáta obžalovali pre trestný čin popierania holokaustu © SITA Všetky práva vyhradené.

MADRID 1. augusta (WebNoviny.sk) - V španielskej Ceute hospitalizovali 14 migrantov, ktorí sa v utorok spolu s ďalšími 50 ľuďmi pokúšali prekonať plot s ostnatým drôtom na hranici s Marokom. Odporúčame:
Migrantov z prívesu pred supermarketom zadržali ako svedkov, šoférovi hrozí trest smrti Informoval o tom Červený kríž, podľa ktorého utečenci utrpeli rezné rany a zlomeniny. Podľa španielskej agentúry Europa Press, sa do krajiny pokúsilo prejsť približne 200 migrantov. V Maroku žijú nelegálne tisíce ľudí z oblasti Subsaharskej Afriky, ktorí sa každoročne pokúšajú dostať do Európy cez šesť metrov vysoké ploty s ostnatým drôtom oddeľujúce španielske enklávy Ceuta a Melilla.

Viac k témam: migranti, Španielsko
Zdroj: Webnoviny.sk - Hospitalizovali 14 migrantov, snažili sa preliezť cez ostnatý drôt © SITA Všetky práva vyhradené.

ANKARA 1. augusta (WebNoviny.sk) - V Turecku sa v utorok začína súdny proces s takmer päťsto osobami obvinenými zo zosnovania a organizácie minuloročného pokusu o puč. Medzi obvinenými sú viacerí bývalí generáli tureckej armády či piloti stíhačiek F-16, ktoré počas pokusu o prevrat útočili na vládne budovy vrátane parlamentu. Viacerým z obvinených hrozia doživotné tresty.

Hlavným obvineným je Gülen

Najvyššie postaveným bývalým členom armády z celkového počtu 486 žalovaných osôb je bývalý veliteľ leteckých síl tureckej armády Akin Öztürk, ktorý celú operáciu údajne riadil. Hlavným obvineným zo zosnovania júnového pokusu o prevrat je však exilový duchovný vodca Fethullah Gülen, ktorého turecké vedenie bezprostredne po porazení puču označilo za hlavnú osobu v jeho pozadí. Gülen tieto obvinenia odmieta a za skôr nepravdepodobné ich označujú aj mnohí znalci tureckej politickej scény. Odporúčame:
Sigmar Gabriel uistil Turkov v Nemecku, že spor s Ankarou ich neohrozuje Gülena súdia v neprítomnosti, keďže žije v exile v Spojených štátoch. Turecká vláda Američanov hneď po pokuse o prevrat požiadala o jeho vydanie, americké ministerstvo zahraničných vecí však oznámilo, že na to nevidí dôvod.

Do väzenia išlo viac ako 50 000 ľudí

Pri júnovom pokuse o prevrat prišlo o život viac ako 250 ľudí. Režim tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana po týchto udalostiach vystupňoval útlak tureckej opozície do nečakaných rozmerov. V rámci záťahov proti opozícii, ktoré pokračujú dodnes, bolo uväznených viac ako 50-tisíc ľudí, viac ako 150-tisíc ďalších prišlo z dôvodu svojho politického presvedčenia o prácu. Odporúčame:
Erdogan ostro zaútočil na Nemecko. Svet nie je dosť silný, aby sa ho Turecko bálo Uväzneniu sa nevyhli ani opoziční politici vrátane desiatok poslancov prokurdskej opozičnej strany, ktorých režim tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana obvinil z terorizmu, napriek tomu, že strana sa dôsledne zasadzuje za nenásilie. Gülen, ktorý naďalej akúkoľvek spojitosť s pokusom o prevrat odmieta, od začiatku naznačuje, že pokus o puč je dielom samotného Erdogana, ktorý si ním chcel pripraviť pole pre vysporiadanie sa s domácou opozíciou.

Viac k témam: súd, Turecko, vojenský puč
Zdroj: Webnoviny.sk - Z organizácie vojenského puču v Turecku je obvinených takmer 500 osôb, hrozia im doživotné tresty © SITA Všetky práva vyhradené.

Podpredseda Most-Híd László Sólymos si nevie predstaviť inú vládu, ktorá by mohla byť alternatívou k tej súčasnej. Ako povedal v utorok pre agentúru SITA, po vyjadreniach predsedu SaS Richarda Sulíka k EÚ si nevie predstaviť byť spoločne s ním v jednej platforme. „Pre Most-Híd je európska orientácia jednoznačná. Chceme patriť k jadru EÚ. Táto téma bude deliaca čiara, ktorá bude formovať slovenskú politickú scénu,“ povedal. Odporúčame:
Najsilnejšiu podporu majú Smer-SD, SaS a kotlebovci. KDH by volilo viac ľudí ako Most-Híd Sólymosa neznepokojujú prieskumy verejnej mienky, v ktorých Most-Híd padá k päťpercentnej hranici. „My to tak v regiónoch necítime. Skôr naopak. To, že nás kritizujú tí, ktorí nás nevolili a náš postup je proti ich vôli, to neovplyvníme. My plníme, čo sme sľúbili našim voličom,“ uviedol s tým, že vstup strany Most-Híd do tejto vlády znamenal napríklad zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara. „Ak by sme do tej vlády nešli, amnestie dodnes platia,“ konštatoval podpredseda Most-Híd. V koalícii má podľa Solymosa každá strana svoje záujmy a program, ktorý uskutočňuje. „Pre nás je dôležité, aby sme presadili čo najviac toho, s čím sme do vlády išli. Darí sa nám celkom dobre. Všetko má však svoje plusy a mínusy. Ak sa však pozriem na politickú scénu, nevidím inú alternatívu, ktorá by mohla fungovať,“ dodal.

Viac k témam: László Sólymos, Most-Híd, Smer-SD, SNS Slovenská národná strana, Vláda SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Podpredseda Mosta-Híd Sólymos nevidí alternatívu k súčasnej Ficovej vláde © SITA Všetky práva vyhradené.

ST. PETERSBURG 1. augusta (WebNoviny.sk) - Tropická búrka Emily, ktorá sužuje Floridu, spôsobila značné výpadky elektriny. Ako informovala agentúra AP citujúc guvernéra Ricka Scotta, bez energie zostalo zhruba 18-tisíc domácností a podnikov, prevažne v okrese Manatee.

Varujú pred vznikom izolovaných tornád

Emily, ktorá v pondelok zoslabla na tropickú depresiu, okrem toho štát na juhovýchode USA trápi silnými lejakmi. Meteorológovia predpokladajú, že v jej dôsledku napadá v niektorých oblastiach od 50 do 100 milimetrov zrážok, no na jednotlivých miestach to môže byť až 200 milimetrov. Odporúčame:
Tajfún Nesat zranil desiatky ľudí, pol milióna domácností ostalo bez elektriny Okrem toho tiež varovali obyvateľov pred vznikom izolovaných tornád a vodných smrští na pobreží. Rick Scott preventívne vyhlásil výnimočný stav v 31 zo 67 okresov Floridy. Pre silný vietor sprevádzajúci depresiu Emily museli tiež úrady na niekoľko hodín uzavrieť most Sunshine Skyway nad zálivom Tampa Bay.

Počas búrky zachraňovali dvoch rybárov

Po tom, ako sa dostala z mora na pevninu, vietor dosahoval rýchlosť 75 kilometrov za hodinu, ako však informuje AP, neskôr táto rýchlosť klesla na 45 kilometrov za hodinu. Odporúčame:
Video: Istanbulom sa prehnala silná búrka, spôsobila chaos a požiare Záchranné služby museli počas búrky vyslať svojich členov na záchranu dvoch rybárov, ktorých čln sa potopil v Tampa Bay. Išlo o dvoch bratov, ktorým sa počas plavby pokazil motor a kým sa ho snažili opraviť, loď uniesol prúd, narazila do svetelného značenia kanála a potopila sa. Aj napriek tomuto incidentu, úrady nehlásili žiadne zranenia, ktorých príčinou by bola Emily.

Viac k témam: Florida, tropická búrka
Zdroj: Webnoviny.sk - Floridu sužuje tropická búrka Emily, bez energie je približne 18-tisíc domácností © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 1. júla (WebNoviny.sk) - Meteorológovia predpokladajú, že silné horúčavy budú vplyvom otepľovania atmosféry extrémnejšie, dlhšie a častejšie, pričom tento trend má globálny charakter. „Výskyt periód horúčav so závažnými dopadmi na zvýšenú úmrtnosť ľudí bude narastať aj v budúcnosti,“ uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v analýze, ktorú vypracovali Jozef Pecho a Dalibor Výberči.

Horúčavy zasahujú  väčšie územie

Uvádzajú, že zatiaľ čo v prípade niektorých typov extrémneho počasia ako tornáda či víchrice nie je spojitosť ich výskytu a intenzity s klimatickou zmenou celkom jednoznačná, v prípade vĺn horúčav sú tieto súvislosti už vcelku jasné. „Už oteplenie o približne 0,5 °C od roku 1970 na globálnej úrovni významne prispelo k zvýšeniu pravdepodobnosti výskytu dlhých periód extrémne vysokých teplôt nad pevninami,“ konštatuje analýza. Extrémne letné horúčavy, ktoré sa ešte začiatkom 60. rokov vyskytovali veľmi zriedkavo a postihovali spravidla len jedno percento plochy pevnín, sa v súčasnosti vyskytujú už pravidelnejšie a zasahujú väčšie územie. Meteorológovia predpokladajú, že do roku 2020 vlny extrémnych horúčav zasiahnu dvojnásobné plochy (asi 10 percent pevnín) a do roku 2040 bude priestorový rozsah až štvornásobný (20 percent pevnín).

Hrozia požiare a ohrozené je aj zdravie ľudí

V dôsledku vysokých teplôt, často spojených so suchom, môžu vznikať rozsiahle lesné požiare, zhoršuje sa kvalita ovzdušia, dochádza k poškodeniu vegetácie, vrátane poľnohospodárskych plodín, a v neposlednom rade môžu mať periódy horúčav závažné dôsledky na zdravie ľudí, najmä starších osôb a ľudí s chorobami obehovej sústavy alebo dýchacieho ústrojenstva. Analýza pritom pripomína mimoriadne teplé leto v roku 2015. „Na prevažnej väčšine územia Slovenska to bolo vôbec najteplejšie leto v ére meteorologických pozorovaní,“ uvádza analýza. Horúčavy v roku 2015 podľa nej spôsobili na Slovensku 540 predčasných úmrtí. Mimoriadna bola najmä perióda horúčav v prvej polovici augusta 2015, ktorá spôsobila vyše 240 predčasných úmrtí, čím sa stala najzávažnejšou epizódou na Slovensku minimálne od roku 1996.

Viac k témam: horúčavy, počasie, SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav
Zdroj: Webnoviny.sk - Vlny horúčav budú vplyvom otepľovania atmosféry extrémnejšie, dlhšie a častejšie © SITA Všetky práva vyhradené.

Polícia potrebuje podľa poslanca NR SR Martina Fedora (Most-Híd) viaceré systémové zmeny. Ako povedal v utorok pre agentúru SITA, okrem nezávislej kontroly policajného zboru by to mal byť aj spôsob ustanovenia prezidenta Policajného zboru SR. „Je dôležité ako je ustanovená hlava polície. Teda hierarchicky usporiadanej organizácie, ktorá má vyšetrovať, odhaľovať zločinné konanie, a to čo najobjektívnejšie, bez vedľajších vplyvov,“ povedal Fedor.

Zmena voľby policajného prezidenta

Zmena spôsobu menovania policajného prezidenta podľa Fedora pomôže v tom, aby sa policajný šéf a jeho podriadení necítili pod tlakom ministra vnútra, teda politika, nech už je to ktokoľvek. Odporúčame:
Fedor: Slovensko môže byť skúšobným cieľom kyberútoku „Silné postavenie policajného prezidenta bude takmer určite viesť k významnému zníženiu potenciálnych politických tlakov na výkon jeho aj jeho podriadených. Je to tak dôležitá funkcia, že by nemal byť na úrovni bežného úradníka, kedykoľvek vymeniteľného na pokyn svojho šéfa, ktorým je minister vnútra,“ povedal Fedor.

Problémy treba riešiť systémovo

Fedor presadzuje, aby policajného prezidenta schvaľovala po vypočutí na príslušnom výbore parlamentu vláda a aby ho menoval prezident republiky. „Problémy treba riešiť systémovo. Oddeľme výkon polície od politického vedenia, zvýšme jej vážnosť a nechajme to potom na policajtov, nie na politikov a médiá,“ povedal poslanec NR SR Martin Fedor.

Viac k témam: Martin Fedor, Polícia SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Polícia by sa mala podľa Fedora konečne oddeliť od politického vedenia © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 1. augusta (WebNoviny.sk) - Ak by parlamentné voľby boli v júli, do poslaneckých lavíc by sa podľa prieskumu agentúry Polis Slovakia posadili zástupcovia ôsmich politických strán a hnutí. Najsilnejšiu podporu má trojica strán: Smer-SD (27,8 %), Sloboda a Solidarita (15,8 %) a Ľudová strana Naše Slovensko (11,2 %).

SNS a OĽaNO delí desatina percenta

Telefonický prieskum robila agentúra Polis Slovakia pre agentúru SITA v dňoch 18. až 24 júla na vzorke 1 208 respondentov starších ako 18 rokov, na území celej SR. Respondentom položili otázku: "Ak by parlamentné voľby boli teraz, najbližší víkend, ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?" Odporúčame:
Smer-SD by mal v parlamente 41 poslancov, SaS 25 a SNS 17 Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostala Slovenská národná strana s podporou 9,5 percenta. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti - NOVA by volilo 9,4 percenta opýtaných. Podporu hnutiu Sme rodina vyslovilo 6,4 percenta účastníkov prieskumu.

Nerozhodnutých 29 percent respondentov

Do parlamentu má opäť namierené Kresťanskodemokratické hnutie, ktorého zástupcov v zákonodarnom zbore chce opäť vidieť šesť percent voličov. S podporou 5,5 percenta voličov by boli podľa júlového prieskumu v parlamente aj zástupcovia strany Most-Híd. Strana maďarskej komunity má podľa prieskumu podporu 4,7 percenta voličov a do parlamentu by sa tak zástupcovia tejto strany nedostali. Preferencie sú vyrátané z 55 percentnej volebnej účasti. Nerozhodnutých bolo 29 percent respondentov, voliť by nešlo 16 percent opýtaných. Ak by voľby dopadli tak ako júlový prieskum, strany súčasnej koalície by vládu nezložili, nemali by v parlamente dostatok mandátov. Smer-SD by mal 46 poslancov v parlamente, SNS by ich mala 16 a Most-Híd deväť.
Politická strana Preferencie júl 2017 Mandáty júl 2017 Preferencie jún 2017
Smer-SD 27,8 46 28
Sloboda a Solidarita 15,8 26 16,5
Marian Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko 11,2 18 11,8
Slovenská národná strana 9,5 16 9,5
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti-NOVA 9,4 15 9,1
SME RODINA - Boris Kollár 6,4 10 7,4
Kresťanskodemokratické hnutie 6 10 6
Most - Híd 5,5 9 5,2
Strana maďarskej komunity - MKP 4,7
Strana zelených Slovenska 1,5
Komunistická strana Slovenska 1,2
Iná strana 1
 

Viac k témam: KDH Kresťanskodemokratické hnutie, Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, Most-Híd, OĽaNO-NOVA, prieskum, SaS Sloboda a Solidarita, Sme Rodina Boris Kollár, Smer-SD, SNS Slovenská národná strana, volebný prieskum
Zdroj: Webnoviny.sk - Najsilnejšiu podporu majú Smer-SD, SaS a kotlebovci. KDH by volilo viac ľudí ako Most-Híd © SITA Všetky práva vyhradené.

BRATISLAVA 1. augusta (WebNoviny.sk) - Mladú vodičku, ktorá v pondelok podvečer na diaľnici D2 zrazila policajta, už obvinili z usmrtenia. Policajt diaľničného oddelenia Malacky na diaľnici v smere z Lozorna do Bratislavy, kde sa stali dve škodové udalosti, riadil premávku. Odporúčame:
Zomrel policajt, ktorého zrazilo auto na diaľnici D2, keď po havárii riadil premávku Ako agentúru SITA informovala bratislavská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková, na služobnom VW Passat mal zapnuté svetelné výstražné zariadenie, mal reflexnú vestu a zastavovací terčík a usmerňoval dopravu z ľavého jazdného pruhu do pravého. Zo zatiaľ nezistených príčin do neho narazila 25-ročná vodička Opla Astra idúca v pravom pruhu. Malačanka po zrážke prešla s vozidlom cez pravý pruh a krajnicu a narazila do zvodidiel. Vážne zraneného 48-ročného policajta previezol vrtuľník do nemocnice, ťažkým zraneniam však podľahol. Michaele alkohol nezistili. Presné okolnosti nehody a mieru zavinenia polícia vyšetruje.

Viac k témam: diaľnica D2, nehoda
Zdroj: Webnoviny.sk - Michaelu, ktorá na diaľnici D2 zrazila policajta, obvinili z usmrtenia © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama