19. apríl 2019
Facebook
piatok, 22 marec 2019 19:00

Aktualizované: Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov sa skončilo, parlament čaká hlasovanie

Written by 
Rate this item
(0 votes)

  • aktualizované 22. marca 18:26
BRATISLAVA 21. marca (WebNoviny.sk) - Na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR v historickej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave v piatok pokračovalo ďalšie vypočúvanie uchádzačov o post ústavných sudcov. Vypočúvanie bolo po novom časovo obmedzené. Uchádzači o post sudcu Ústavného súdu SR mali 15 minút na úvodné vystúpenie a desať minút na odpovede vždy na tri položené otázky.

Výbor jednomyseľne odobril uchádzačov

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR ukončil dvojdňové vypočúvanie možných nových ústavných sudcov poslednou dvojicou. Pred poslancov predstúpil šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban a tiež externý poradca Ústavného súdu SR Martin Vernarský. Po vypočutí sa v rozprave dohadovali poslanci na uznesení. Kým zástupcovia prezidenta navrhli, aby boli z odobrenia vynechaní tí kandidáti, ktorí sa osobne nezúčastnili na verejnom vypočutí, niektorí poslanci navrhli iba zapracovať akýsi morálny apel, aby parlament pri voľbe tento aspekt zohľadnil. Výbor napokon odobril jednomyseľne všetkých uchádzačov bez dodatočných odporúčaní pre Národnú radu SR. O uchádzačoch bude plénum parlamentu hlasovať na marcovej schôdzi.

Fulcová stiahla nomináciu

O talár na ústavnom súde bojuje 29 kandidátov. Pôvodne bolo nominovaných 30 sudcov, právnikov, advokátov, exekútorov, notárov či prokurátorov, ale svoju nomináciu stiahla Eva Fulcová, ktorá sa uchádzala o tento post aj v prvej voľbe.

Kandidáti na post sudcov Ústavného súdu SR

Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Stanislav Irsák, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský

Po vypočutí bude nasledovať opakovaná voľba v Národnej rady SR, v ktorej majú zákonodarcovia zvoliť 18 kandidátov. Z nich následne prezident vymenuje polovicu. Ústavný súd od 16. februára tohto roka funguje v značne obmedzenom režime, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia z trinástich. Súd tak prakticky funguje iba s jedným trojčlenným senátom.

Niekoľko zákonných podmienok

Uchádzači musia pred voľbou splniť niekoľko zákonných podmienok. Okrem vekovej hranice 40 rokov musia mať za sebou 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Tiež majú byť uznávanými osobnosťami v právnej obci. Voľba Národnej rady SR je naplánovaná na marcovú schôdzu ešte pred druhým kolom prezidentských volieb, ktoré budú 30. marca. Pri prvom hlasovaní zablokovali voľbu poslanci strany Smer-SD, ktorí odovzdali prevažne prázdne hlasovacie lístky. Pre stranu je totiž kľúčová tajná voľba, rokovací poriadok však predpokladá verejnú. Možnú dohodu na tajnej voľbe pripúšťajú aj zvyšné koaličné strany Most-Híd a Slovenská národná strana (SNS). Most však podporí tajné hlasovanie iba v prípade, že bude v koalícii dohoda na konkrétnych menách, čím sa vylúči možná dohoda so stranou Mariána Kotlebu ĽS NS.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov

  • vystúpenia kandidátov

Martin Vernarský

Vernarský uviedol, že aj napriek nízkemu veku 42 rokov má dostatok skúseností s prácou košického súdu tak, aby tam mohol pôsobiť ako sudca. Kanceláriu prezidenta v prípade Vernarského zaujímalo, ako vníma súčasné obmedzené fungovanie Ústavného súdu SR, keď funguje iba jeden trojčlený senát. "Súčasná situácia na Ústavnom súde SR je dlhodobo neudržateľná. Funguje iba jeden senát v dvoch variantoch. Rozsah nevybavenej agendy tak bude logicky narastať a pokiaľ to bude pokračovať, budú automaticky noví sudcovia vystavení tlaku, aby rozhodli v čo najkratšom čase," povedal Vernarský. Poradca košického súdu dostal aj otázku o rozhodnutí Ústavného súdu SR z konca januára, ktorým označil ústavný zákon o sudcovských previerkach za protiústavný. "Ja sa s týmto nálezom nestotožňujem. Ak by sa táto vec na ústavnom súde objavila, musel by som túto dilemu nejakým spôsobom vyriešiť. Využívanie právomoci súdu vo vzťahu k ústavným zákonom by malo byť naozaj výnimočné," uzavrel.

Michal Truban

Truban sa na úvod svojho vystúpenia vzdal času na vlastnú prezentáciu, pričom podotkol, že trvá na svojej prezentácii z januára. Truban sa zriekol svojho času na prezentáciu, pretože už svoje dôvody kandidovať uviedol na predošlom vypočutí pred výborom. "Trvám na tom, čo som vám prezentoval v januári. Som pripravený odpovedať na položené otázky," povedal Truban. Šéf špeciálneho súdu odpovedal aj na otázku, akú právomoc má Ústavný súd SR oproti všeobecným súdom a ich rozhodnutiam a aké sú najväčšie problémy súdnictva. Podľa jeho slov ide o rozdielne stanoviská, ktoré prinášajú právnu neistotu. "Z hľadiska predvídateľnosti práva by bolo ideálne, aby boli jednotlivé rozhodnutia v rovnakých agendách identické," odpovedal.

Daniela Švecová

Švecová chce pokračovať na Ústavnom súde SR v zjednocovaní súdnych rozhodnutí, čo je podľa jej slov dôležitá činnosť. "Dôvod je veľmi závažný. Je to skutočnosť, že sa svojou činnosťou chcem podieľať na rozhodovaní Ústavného súdu SR a prakticky budovaní demokratického zriadenia Slovenska," povedala Švecová. Šéfka súdu vyvracala aj informácie o tom, že ako predsedníčka priamo nevykonáva činnosť sudkyne. "Nie je pravda, že nerozhodujem ako sudkyňa. Samozrejme, prípadov je o čosi menej oproti iným kolegom, ale vykonávam aj rozhodovaciu funkciu," vysvetlila. "Okrem iného pracujem na zjednocovaní súdnych rozhodnutí a táto činnosť je dôležitá aj na košickom súde. Veľmi rada by som v tom v prípade môjho zvolenia pokračovala," dodala.

Robert Šorl

Šorl verí, že parlament na druhý pokus zvolí dostatočný počet 18 kandidátov na ústavných sudcov. "Prvá voľba bola určite sklamaním, ale verím, že druhá voľba sa poslancom Národnej rady SR podarí a zvolia dostatočný počet kandidátov. Môžem ponúknuť svoje vedomosti a skúsenosti," povedal na úvod šéf Okresného súdu v Prievidzi. "Snažím sa stále publikovať a zlepšovať aj tým justičnú kultúru na Slovensku. Tá výzva, pred ktorou teraz stojím, vychádza z toho, že môj životopis má všetky kritériá, ktoré sú na ústavného sudcu potrebné," dodal. Na otázku, čo by zlepšil pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenskej justície, odpovedal tak, že kľúčové sú rozhodnutia. "Mám na to jednoznačný názor. Dôveryhodnosť súdov sa meria rozhodnutiami samotnými, ale aj ich odôvodnením. Tie nie sú dostatočne kvalitné v súčasnosti. To je podstata podľa mňa sudcovskej práce, teda vytiahnuť to podstatné a dôležité," odpovedal Šorl.

Ľuboš Szigeti

Pri Szigetim zaujímal poslancov jeho názor na rozhodnutie o sudcovských previerkach. "Je to z môjho pohľadu aj z pohľadu odbornej verejnosti kontroverzné rozhodnutie. Aj medzi sudcami Ústavného súdu SR sú tam isté odlišné stanoviská. Ja som sa snažil hodnotiť túto normu z môjho uhla pohľadu," zhodnotil Szigeti. Šéf Okresného súdu v Galante sa touto témou zaoberal aj z pohľadu svojho vlastného pôsobenia, pretože sudcovské previerky sa dotýkajú aj jeho osoby. Podľa neho je dôležité, aby súd rozhodoval iba v medziach Ústavy SR. "Ústavný súd SR je tiež štátnou inštitúciou a môže konať iba v medziach Ústavy SR. V tomto prípade nemá košický súd právomoci meniť jej znenie. Vnútorne nesúhlasím s týmto rozhodnutím," dodal.

Peter Straka

Kandidatúra je pre Straku veľkou výzvou. Ako sudca Krajského súdu v Prešove sa stretáva podľa vlastných slov s problémami bežných ľudí a pôsobenie na Ústavnom súde SR považuje za príležitosť pomáhať slabším. "Mám 25 rokov aplikačnej praxe," povedal s tým, že rozhodnutia ústavného súdu môžu byť prospešné pre zlepšenie verejného života. Ako príklad uviedol nemecký ústavný súd, ktorý sa zaoberá oprávnenosťou aj pri dvojeurových poplatkoch. "každá kauza je príležitosťou posunúť verejný život dopredu," povedal Straka.

Radoslav Procházka

Podľa Procházku musia súdy rozhodovať v rovnakých záležitostiach identicky, pretože v opačnom prípade sa vytvára právna neistota. "Je dôležité, aby v rovnakých veciach hovoril Ústavný súd SR to isté. Konečným efektom má byť spravodlivosť a legislatívne predpisy sú nástrojom," odpovedal Procházka na otázku, ako vníma rozhodnutie košického súdu z konca januára tohto roka o sudcovských previerkach. Doplnil, že súd musí s takýmito silnými právomocami nakladať opatrne. Na otázku, či majú poslanci v pléne Národnej rady SR hlasovať verejne alebo tajne, odpovedal Procházka tak, že bude rozhodnutie poslancov rešpektovať. "Ide o proces, ktorý je výlučne v rukách poslancov. Osobne budem rozhodnutie rešpektovať," dodal.

Zuzana Pitoňáková

V prípade svojho zvolenia sa chce Pitoňáková venovať prevažne ochrane ľudských práv. "Ochrana ľudských práv je tou oblasťou, kde by som sa chcela v budúcnosti uplatniť. Takmer jedenásť rokov som pôsobila na Ústavnom súde SR ako externá spolupracovníčka," uviedla Pitoňáková. Pokiaľ ide o otvorenosť a dôveryhodnosť Ústavného súdu SR, sa domnieva, že súd by mal svoje rozhodnutia dostatočne odôvodňovať, ale zároveň platí, že väčšina súčasných rozhodnutí je takto odôvodnená, aj keď niektoré by mohli byť aj lepšie.

Edita Pfundtner

Štátna tajomníčka chce v prípade svojho zvolenia za ústavnú sudkyňu dohliadať na výkon ľudských práv, ktoré sú jej agendou na rezorte spravodlivosti. "Ľudské práva sú také dôležité, že sú prakticky nezrušiteľné," povedala Pfundtner. Poslancov zaujímal aj jej názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sudcovských previerkach. "Vždy som hovorila, že aby sme sa vedeli odborne vyjadriť, tak treba poznať celý spis. Priznám sa, nepoznám v tomto prípade všetky skutočnosti. Podľa toho nálezu by som ale zrejme nepodporila väčšinový názor pléna Ústavného súdu SR. Sudcovia boli v tomto prípade až príliš aktivistický," povedala Pfundtner. Podľa jej slov ide o prelomové rozhodnutie, keď súd zrušil ústavný zákon parlamentu. "Tento nález považujem za prelomový," uzavrela. Za svoju politickú minulosť sa Pfundtner nehanbí a svoju funkciu tajomníčky podľa vlastných slov vykonáva podľa najlepšieho vedomia a svedomia.

Vlastimil Pavlikovský

"Úlohou súdu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade s prirodzenými právnymi princípmi a v súlade s výkladom spravodlivosti. Sudca musí presvedčivo argumentovať svoj vlastný právny názor. Povinnosťou súdu hľadať právo neznamená len vykladať predpisy, ale tiež interpretovať svoje rozhodnutia. Byť dobrým sudcom si vyžaduje veľké úsilie," povedal Pavlikovský. Sudca odpovedal aj na otázky o jeho pôsobení na rezorte spravodlivosti za ministra Štefana Harabina. "Považujem označenie mojej osoby za Harabinovho človeka za nálepkovanie. Nikto ma po jeho odchode neodvolal. Bol som na pozícii služobného úradu rezortu spravodlivosti ešte rok. Nebol som nominantom Štefana Harabina, ale vlády SR," povedal. "Konal som v súlade so zákonom. Bol som neutrálny v názoroch," doplnil.

Peter Molnár

Molnár na úvod poďakoval za svoju nomináciu. "Chcel by som opätovne poďakovať tým, ktorí ma navrhli. Veľmi si ich vážim a považujem ich za prejav dôvery. Naďalej považujem efektívnu ochranu základných práv za nevyhnutnú súčasť právneho štátu. Ústavný súd SR považujem za najdôležitejší justičný orgán na Slovensku. Domnievam sa, že by som bol dobrou súčasťou ústavného súdu," povedal Molnár. Na margo tajnej či verejnej voľby v pléne parlamentu exekútor povedal, že sudca by nemal byť týmto aspektom ovplyvnený. "Ja by som sa s tým vyrovnal a osobne by som nebol ovplyvnený tým, kto ma volil, alebo kto nie," dodal. Aj Molnár, rovnako ako Maďar, patril v prvej voľbe Národnej rady SR medzi favoritov.

Miloš Maďar

"Advokáti sú inštitucionálne v kontakte s ústavným súdom," povedal Miloš Maďar na úvod svojho vystúpenia s tým, že keďže pred daným súdom zastupujú klientov, ide o bezprostredný kontakt. Zároveň sa odvolal na stanovisko benátskej komisie, podľa ktorého je vhodné pri výbere kandidátov na vysoké justičné pozície klásť dôraz na diverzifikáciu právnických povolaní. Tiež pripomenul, že pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a že sa podieľal na 40 odborných a vedeckých publikáciách. Na tému Mikuláša Černáka uviedol, že zastupuje klienta, nie jeho činy. Maďar v prvej voľbe parlamentu patril medzi favoritov na zvolenie.

Michal Matulník

Michal Matulník tiež reagoval na rozhodnutie ústavného súdu. Podľa jeho slov išlo v istom smere o odvetu súdu k parlamentu. "Viem si predstaviť prípady, keď zasiahne Ústavný súd SR a zruší ústavný zákon. V zásade je to možné, ale opäť zdôrazňujem, že v extrémnych prípadoch. V tomto rozhodnutí bolo cítiť odvetu voči parlamentu zo strany Ústavného súdu SR. Nepovažujem to za dobré a takto by súd nemal rozhodovať," povedal Matulník. Advokát dostal otázku aj na spôsob voľby sudcov v Národnej rade SR. "Je jedno či je voľba tajná, alebo verejná. Ide o proces, ktorý by mal byť úspešný tak, aby mohol Ústavný súd SR fungovať v plnom zložení," uzavrel.

Peter Fiačan

"Iba by som si dovolil poukázať na môj motivačný list. Ďalším motivačným prvkom je prejavená dôvera voči mojej osobe," povedal na úvod Fiačan. Poslancov zaujímal Fiačanov názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR z konca januára tohto roka, v ktorom označil ústavný zákon za protiústavný. "S týmto nálezom sa nemôžem stotožniť. Ak sme dali kompetenciu Súdnej rade SR posudzovať sudcov, nerozumiem, prečo bolo potrebné v tomto smere ešte meniť Ústavu SR zo strany poslancov ústavným zákonom," povedal Fiačan. Na záver doplnil, že najväčším problémom slovenskej justície je preťaženosť jednotlivých súdov a ich materiálneho vybavenia.

Peter Melicher

"Priznám sa, že ak by som mal o desať rokov viac, zrejme by som sa o tento post neuchádzal. Nemôžu vás vyniesť z pojednávacej miestnosti," povedal Melicher. "Mne osobne je jedno či bude tajná, alebo verejná voľba. Bremeno záväzku sudcu voči poslancom sa končí jeho menovaním. Ak by zvolila Národná rada SR dostatočný počet kandidátov, nemusel sa celý proces opakovať. Prijal som výzvu, ktorú mi ponúkla predsedníčka Súdnej rady SR. Myslím si, že všetkým by nám malo záležať, aby Ústavný súd SR čo najskôr fungoval," odpovedal Melicher. Sudca dúfa, že nový proces voľby kandidátov nedopadne tak, ako ten z februára.

Štefan Kseňák

"Je pre nás zložité prispôsobovať sa dynamike ústavnoprávnych vzťahov. Tento faktor kladie vyššie nároky na celý štátny aparát, ale aj na spoločnosť," povedal Kseňák. Uchádzač odpovedal aj na otázku, prečo sa rozhodol opätovne kandidovať. "Domnievam sa, že existuje veľa situácií, v ktorých človek skúša šťastie opakovane. Z istého pohľadu to vnímam aj ako obohatenie môjho vnútorného sveta. Tento fakt treba vnímať z toho pohľadu, že je to jednoducho rozhodnutie uchádzača. Zobral som svoju nomináciu ako istý prejav dôvery," odpovedal. Na záver sa Kseňák vyjadril aj k prípadnej verejnej či tajnej voľbe. Tvrdil, že sám by politickým tlakom odolal, pretože sa považuje za nezávislého kandidáta. "Ja osobne by som sa s tým pokojne vyrovnal," uzavrel.

Eva Kováčechová

Kováčechová pred výborom uviedla, že je žiaduce, aby bol súd zložený z viacerých právnických odvetví. "Zloženie Ústavného súdu SR by malo byť pestré," povedala. Na otázku, prečo sa rozhodla opakovane kandidovať, odpovedala tak, že prvotný neúspech ju neodradil a nechcela rezignovať. "Dlho som uvažovala, či sa zapojím do ďalšieho kola. Pravdupovediac, mne bolo veľmi ľúto, že sa nepodarilo nájsť dostatok hlasov aspoň pre niekoľko uchádzačov. Myslím si, že jeden z hlavných dôvodov je, že ľudia by mali mať záujem o verejné funkcie. Pokiaľ rezignujeme, tak nie je možné, aby boli inštitúcie obsadené kvalitnými ľudmi," ozrejmila.

Rastislav Kaššák

"Vedel by som ponúknuť zaujímavé pohľady a aspekty. Samozrejme v prípade, že by som bol zvolený a menovaný," povedal vo štvrtok pred výborom Kaššák. Dodal, že pri jeho osobe sa spája teória právneho odvetvia s reálnym výkonom v pedagogickej či inej podobe. Kaššák nie je zástancom prílišnej integrácie v rámci Európskej únie, respektíve nie je za akési spojené štáty európske. Advokát a pedagóg bol tiež kedysi členom strany Smer-SD. "Každý človek prechádza istým vývojom," odpovedal na otázku o členstve v strane.

Martin Javorček

Javorček by zaviedol v prípade svojho zvolenia inovácie najmä pri vypracovaných rozsudkoch, ktoré sú podľa neho neprehľadné. "Snažil by som sa, aby mali účastníci konania pred Ústavným súdom SR čo najskôr zrozumiteľné a jasné rozhodnutia. Často sú totiž neprehľadné a sú písané zložitým právnickým jazykom," povedal Javorček. Vo svojej nominácii vidí príležitosť budovať demokratické smerovanie Slovenska. "Mojou motiváciu kandidovať na sudcu Ústavného súdu SR je istá vnútorná potreba prispieť k demokratickému smerovaniu našej krajiny," uzavrel. Javorček chce byť nezávislým a nestranným sudcom.

Radovan Hrádek

Vypočúvanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR začal po obednej prestávke advokát Radovan Hrádek, ktorý odpovedal aj na otázky súvisiace s 2. svetovou vojnou. Ako povedal, vie, o čom tento konflikt bol a vie tiež, aké neprávosti počas jeho priebehu boli páchané. Sám zastupuje stranu Mariana Kotlebu ĽS NS a pôsobí ako asistent jedného z poslancov Národnej rady SR za túto stranu. Seba nepovažuje za politika, hoci kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2016. "Môj starý otec počas vojny zachránil tri rodiny, takže dobre viem, o čom vlastne bola 2. svetová vojna," povedal Hrádek. Advokát sa v prvom kole vzdal tesne pred hlasovaním v Národnej rade SR počas februára tohto roka. Hrádek sa tiež zasadzuje o to, aby mali kandidáti na sudcov vyšší vek. "Ten, čo má 50 rokov má vyššie usporiadané svoje hodnoty," zdôraznil s tým, že na ústavný súd nepatria politici.

Michal Ďuriš

Pred obednou prestávkou ako posledný predstúpil právnik Michal Ďuriš, ktorý sa zúčastnil na vypočúvaní po druhýkrát. Pôvodne mal po ňom nasledovať Ivan Fiačan, ktorý sa však ospravedlnil a príde až v piatok. Poslancov zaujímalo, ako Ďuriš vníma rozhodnutie Ústavného súdu SR zo záveru januára tohto roka, keď rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou. Podľa Ďuriša toto rozhodnutie prekročilo právomoci Ústavného súdu SR, keď by sa obdobným nálezom mohol riadiť aj v budúcnosti. "Nesúhlasím s ním. Ústavný súd obmedzil zákonodárnu moc. Mne vychádza to rozhodnutie mierne cez čiaru a mierne nebezpečné, pretože by mohol súd postupovať rovnako v budúcnosti," povedal Ďuriš. Plénum Ústavného súdu SR 30. januára na neverejnom rokovaní rozhodlo, že časti prijatého ústavného zákona z roku 2014 umožňujúce plošné previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) sú v rozpore s Ústavou SR. K téme zrušenia ústavného zákona vytvoril pracovnú skupinu aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), ktorá rozhodnutie detailne preskúma. Ďuriš by súhlasil s tajnou voľbou v Národnej rade SR, keď by podľa vlastných slov cítil väčší komfort v istých veciach. "Nehovorím o nestrannosti či nezávislosti sudcov, ale skôr o pocite väčšieho komfortu," priblížil.

Libor Duľa

Vypočutie už absolvoval aj Libor Duľa. Šéf trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu odpovedal aj na otázku o verejnej či tajnej voľbe sudcov v Národnej rade SR. Podľa Duľu má byť nestrannosť sudcu samozrejmosťou. Obe voľby však podľa neho majú svoje výhody aj nevýhody. "Verejná voľba môže do istej miery odkryť isté politické zákulisné dohody. Malo by byť však samozrejmosťou, že sa sudca vysporiada so svojou otázkou nestrannosti," povedal Duľa. Podľa sudcu má aj tajná voľba sudcov výhodu v tom, že nevie, ktorí poslanci za neho hlasovali.

Anton Dulak

Ako ďalšieho v poradí výbor vypočul vysokoškolského profesora Antona Dulaka, ktorý pripomenul, že jeho motivácia uchádzať sa o post ústavného sudcu sa nezmenila. Dulak chce na Ústavnom súde SR zúročiť svoje dlhoročné skúsenosti. "Moja motivácia sa od januára príliš nezmenila. Chcem na Ústavnom súde SR prezentovať svoje dlhoročné skúsenosti a znalosti právnej problematiky," povedal Dulak. Uchádzač v súčasnosti pôsobí ako profesor práva na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

Katarína Čechová, Ladislav Duditš

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR už vypočul aj Katarínu Čechovú aj Ladislava Duditša. Čechová je nováčikom, Duditš už vypočúvanie absolvoval. Advokátka plánuje na ústavnom súde zúročiť svoje dlhoročné právnické skúsenosti, Duditš povedal, že sudcovia musia byť zárukou odbornosti. Duditš vníma Ústavný súd SR ako vrchol sudcovskej profesie. "Domnievam sa, že za 34 rokov právnej praxe som nadobudla dostatočne veľa skúseností. Myslím, že prišiel správny čas na to, aby som mohla pracovať pre toho najdôležitejšieho klienta - túto krajinu," povedala Čechová. Duditš si podľa vlastných slov uvedomuje, že ani dlhoročná prax v justícii nemusí automaticky znamenať úspech. "Uvedomujem si, že ani moja dlhoročná prax v justícii nemusí znamenať, že mám tie správne predpoklady na post ústavného sudcu. Sudcovia v tejto inštitúcii by mali byť zárukou odbornosti a rozhodovať podľa právnych predpisov," uviedol Duditš. Katarínu Čechovú navrhla verejná ochrankyňa práv a Ladislava Duditša navrhli až tri oprávnené inštitúcie. Poslancov či zástupcov prezidenta najviac zaujímalo rozhodnutie Ústavného súdu SR zo záveru januára tohto roka o neústavnosti ústavného zákona. Čechová s týmto rozhodnutím nie je stotožnená a nesúhlasí s ním. Podľa jej slov majú právomoc meniť ústavu iba zákonodarcovia v Národnej rade SR. "Som toho názoru, že ústavný súd sa musí pri svojich rozhodnutiach pohybovať iba v rámci znenia Ústavy SR. Pri nej ide o najvyšší zákon štátu, ktorý by nemal podliehať častým zmenám," dodala Čechová. "Rozhodnutie je prijaté platne a je záväzné, čo znamená, že ho treba v plnom rozsahu rešpektovať. Je tu však priestor na verejnú debatu a odbornú diskusiu," odpovedal Duditš.

Pavol Boroň

Ako prvý vo štvrtok predstúpil pred výbor advokát Pavol Boroň, ktorého na tento post navrhol poslanec Národnej rady SR Rastislav Holúbek. Ako uviedol, podieľal sa na príprave Ústavy SR a skúsenosti s ústavným právom má aj z pôsobenia v Národnej banke Slovenska. Pred úvodným vystúpením predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) predložil členom ospravedlnenia. Na dnešnom vypočutí sa nezúčastní nováčik Stanislav Irsák. Ospravedlnila sa tiež dvojica Miloš Maďar a Ivan Fiačan, ktorí však prídu v piatok. Zástupca Kancelárie prezidenta SR Stanislav Gaňa v tejto súvislosti navrhol, aby Národná rada SR hlasovala iba o kandidátoch, ktorí sa zúčastnia na vypočúvaní. Nie je zrejmé, či výbor zohľadní tento návrh. Poslancov zaujímalo, ako Boroň vníma rozhodnutie Ústavného súdu SR zo záveru januára tohto roka, keď rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou. Podľa Boroňa tieto rozhodnutia nie je potrebné hodnotiť. "Rozhodnutie súdov netreba komentovať. Kritizovať rozhodnutia mi vždy prišlo nenáležité, pretože je pri nich napísané odôvodnenie," povedal Boroň. "Skúsenosti s ústavným právom som nadobudol pri vytváraní legislatívy, ako advokát a aj ako zamestnanec Národnej banky Slovenska," uviedol kandidát na post ústavného sudcu. Po Boroňovi predstúpi pred výbor Katarína Čechová.

Viac o téme: Voľba ústavných sudcov



Viac k témam: Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, Ústavný súd SR, voľba ústavných sudcov
Zdroj: Webnoviny.sk - Aktualizované: Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov sa skončilo, parlament čaká hlasovanie © SITA Všetky práva vyhradené.

Read 29 times

Media

NULL

Image Gallery

NULL

Reklama

Anketa

Rozmýšľali ste o premiestnení Vašej firmy do daňového raja?

áno, už som tak urobil - 14.3%
áno pripravujem sa na to - 35.7%
nie nerozmýšľal som - 35.7%
nie nerozmýšľal som a ani tak neurobím - 14.3%
The voting for this poll has ended on: september 9, 2013

Partneri projektu

judikaty sita

Ekonomický portál financnik.sk Vám prináša

ginal robinson banner