20.6.2021 (Webnoviny.sk) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová je zosobnením toho, čo v politike, ale aj v celej spoločnosti, potrebujeme väčšmi. Slušnosť, pokoj a rozvaha. Pre agentúru SITA to povedala poslankyňa Národnej rady SR (NR SR) Vladimíra Marcinková (Za ľudí). Poslanec parlamentu Ondrej Dostál (klub SaS) pre agentúru SITA uviedol, že Čaputová dôsledne bráni slobodu, demokraciu a inštitúcie právneho štátu. Líder strany Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini skonštatoval, že s prezidentkou mal aj ako predseda vlády, aj teraz v opozícii, korektné vzťahy. Čaputová sa stala 15. júna 2019 prezidentkou SR.

Ľudia prezidentke rozumejú a dôverujú

„Mimoriadne ma teší, že pokračuje v tom, čo začal prezident Andrej Kiska a preukazuje veľkú pozornosť a citlivosť k tým najzraniteľnejším skupinám a rešpekt k ľudským právam. Napriek tomu, že často používa odborné argumenty, ľudia jej rozumejú, dôverujú jej, a čo ma výnimočne teší, motivuje ženy a dievčatá podieľať sa na verejnom živote,“ doplnila Marcinková. Poukázala tiež na to, že sa prezidentka v čase vládnej krízy nebála zaujať jasný postoj a zohrala kľúčovú úlohu pre zachovanie politickej stability v krajine.

Dôstojná reprezentácia Slovenska

Dostál pripomenul, že prezidentka vo svojom inauguračnom prejave okrem iného povedala, že „ak máme úspešne zvládnuť cestu od Slovenska, akým je, k Slovensku, akým by mohlo byť, musíme si otvorene povedať, čo nám v tom pomáha a čo nám bráni.“ „Zuzana Čaputová vo funkcii prezidentky Slovensku v tejto našej spoločnej snahe pomáha,“ myslí si. Doplnil, že dôstojne reprezentuje Slovensko na medzinárodných fórach, nevyhýba sa pomenovaniu problémov doma ani vo svete a „robí to odborne, s citom, pokojne a vecne“.

Čaputová vraj prekročila hranice

Podľa predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristiána Čekovského (OĽaNO) Čaputová vystupuje ako dôstojná hlava štátu. Zvlášť ocenil jej jasné postoje v zahraničnej politike, pri environmentálnych témach alebo pri ochrane ľudských a občianskych práv. „Súčasne však musím pripomenúť, že jej výzva na odchod premiéra v marci počas vládnej krízy, vzbudila otázniky aj medzi odborníkmi. Požiadavku na demisiu predsedu vlády nevyslovil ani jej predchodca Andrej Kiska v roku 2018, keď bola celá spoločnosť otrasená informáciami o tom, ako mafia za Roberta Fica a Petra Pellegriniho prenikla až na Úrad vlády SR. Aj preto si myslím, že týmto krokom prekročila hranice nadstraníckosti a nerešpektovala tradičné postavenie a úlohu prezidentského úradu,“ poznamenal. Zároveň však ocenil jej snahy udržiavať na Slovensku pokojnú politickú situáciu, ktorú občania najmä počas pandémie potrebujú.

Prezidentkin hlas by mal znieť silnejšie

Pellegrini dodal, že vzhľadom na to, čo sa v dnešnej spoločnosti deje a aká vážna je situácia, by v mnohých prípadoch očakával, aby hlas prezidentky znel podstatne silnejšie. „A v niektorých momentoch by aj jej vyjadrenia mohli byť trochu odvážnejšie, pretože sa mi zdá, že ešte stále pri mnohých, aj veľmi vážnych veciach, hľadá neutrálnu polohu a tu by sa mi niekedy viac žiadalo, aby sa postavila na stranu ľudí a možno menej rozmýšľala, ako to budú hodnotiť nejakí analytici,“ povedal pre agentúru SITA expremiér.

Viac k témam: prezidentka SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Prezidentka Čaputová je vo funkcii už druhý rok, koaliční aj opoziční politici ohodnotili jej prácu © SITA Všetky práva vyhradené.

20.6.2021 (Webnoviny.sk) - Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na dnešok výstrahy pred vysokými teplotami pre viacero okresov na západe a juhu Slovenska. Ako SHMÚ informuje na svojej internetovej stránke, pre šesť okresov, konkrétne pre Dunajskú Stredu, Senec, Bratislavu, Malacky, Senicu a Skalicu platí výstraha druhého stupňa. Teploty tam v čase od 13:00 do 18:00 môžu vystúpiť k 35 stupňom Celzia. Pre zvyšok okresov na juhu a západe Slovenska platí výstraha prvého stupňa. Teploty tam v čase od 13:00 do 19:00 môžu vystúpiť na 33 alebo 34 stupňov Celzia.

Viac k témam: horúčavy, počasie, vysoké teploty
Zdroj: Webnoviny.sk - Na západnom Slovensku hrozia vysoké teploty, niekde môžu vystúpiť až k 35 stupňom Celzia © SITA Všetky práva vyhradené.

20.6.2021 (Webnoviny.sk) - Takmer každý desiaty Európan si vlani kúpil falzifikát. Medzi krajiny s vyšším podielom zavádzaných spotrebiteľov patria Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Naproti tomu Švédsko a Dánsko majú v rámci Európskej únie najnižšie údaje. Ako ďalej vyplýva zo štúdie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Slovensko sa umiestnilo nad európskym priemerom s 12 % občanov, ktorí uviedli, že boli v minulom roku oklamaní a kúpili si falšovaný tovar.

Spotrebitelia môžu byť v ohrození

Falzifikáty predstavujú podľa správy EUIPO a OECD 6,8 % dovozu do únie a ich hodnota dosahuje 121 miliárd eur. Majú dopad na všetky odvetvia, od kozmetických výrobkov a hračiek, vín a nápojov, elektroniky až po oblečenie, či napríklad pesticídy. Pre spotrebiteľov pritom môžu predstavovať vážne zdravotné a bezpečnostné riziká, najmä v dôsledku vystavenia nebezpečným chemikáliám, ako aj iným nebezpečenstvám. Obavy v súvislosti s falšovanými výrobkami vzrástli aj počas pandémie COVID-19, keď sa šírili falšované lieky alebo zdravotnícke vybavenie.

Škody má aj hospodárstvo EÚ

Falšovanie neovplyvňuje iba spotrebiteľov, ale spôsobuje výrazné škody aj hospodárstvu Európskej únie. Podľa EUIPO každý štvrtý malý a stredný podnik v Európe uvádza, že jeho práva duševného vlastníctva boli porušené. V prípade Slovenska tento podiel dosahuje 32,6 %. Spoločnosti vlastniace práva duševného vlastníctva, ako sú ochranné známky alebo patenty, v dôsledku porušenia svojich práv hlásili straty obratu (33 %), poškodenie dobrého mena (27 %) a stratu konkurenčnej výhody (15 %).

Viac k témam: falzifikát
Zdroj: Webnoviny.sk - Každý desiaty Slovák si vlani kúpil falzifikát, spotrebitelia tým riskujú vážne zdravotné riziká © SITA Všetky práva vyhradené.

19.6.2021 (Webnoviny.sk) - Šesťdesiaťštyri percent obyvateľov Európskej únie (EÚ) vníma očkovanie ako nástroj, ktorý pomôže ukončiť pandémiu ochorenia COVID-19. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho rýchleho prieskumu Eurobarometra o postojoch k očkovaniu, podľa ktorého s týmto tvrdením súhlasí 68 percent Slovákov. V tlačovej správe o tom informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Eurobarometer sa venoval aj neochote ľudí v EÚ dať sa zaočkovať. Podľa výsledkov si 63 percent respondentov myslí, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 neboli ešte dostatočne otestované, 57 percent sa obáva vedľajších účinkov a 30 percent pochybuje o ich účinnosti. Dvaja z desiatich občanov EÚ zase všeobecne odmietajú akékoľvek očkovanie.

Slováci neschvaľujú očkovaciu stratégiu

Respondenti hodnotili aj účinnosť vakcinačných stratégií. Iba 26 percent Slovákov je spokojných s národnou očkovacou stratégiou, no spokojnosť s tým, ako zvládli očkovaciu stratégiu inštitúcie EÚ, vyjadrilo 40 percent slovenských respondentov.

Viac o téme: Koronavírus

Prieskum tiež analyzoval, ako ľudia na Slovensku vnímajú pozíciu EÚ v rámci zabezpečovania vakcín proti COVID-19.

Strategická úloha EÚ

V priemere 66 percent opýtaných Slovákov si myslí, že EÚ zohráva strategickú úlohu v rámci zabezpečovania daných očkovacích látok, zatiaľ čo 25 percent respondentov s tým nesúhlasí. V EÚ s týmto nesúhlasí 19 percent opýtaných. Prieskum sa uskutočnil v máji a zúčastnilo sa na ňom viac ako 26-tisíc Európanov z 27 členských štátov EÚ. Z tisíc slovenských respondentov takmer polovica patrila do skupiny ľudí, ktorí už sú zaočkovaní alebo sa chcú dať zaočkovať niekedy počas tohto roka.

Viac k témam: Koronavírus, Očkovanie proti koronavírusu na Slovensku, prieskum
Zdroj: Webnoviny.sk - Očkovanie je cesta ku slobode, myslia si Európania. Aký názor však majú Slováci? © SITA Všetky práva vyhradené.

19.6.2021 (Webnoviny.sk) - Takmer tri milióny ľudí museli minulý rok utiecť zo svojich domovov v dôsledku vojny, násilností, perzekúcie a porušovania ľudských práv, aj napriek obmedzeniam vyplývajúcim z pandémie ochorenia COVID-19. Vo svojej najnovšej správe o globálnych trendoch to uvádza Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR), podľa ktorého svetový kumulatívny počet vysídlených osôb stúpol na 82,4 milióna. To je zhruba toľko, čo populácia Nemecka, a je to nový rekord v období po druhej svetovej vojne.

Útek do zahraničia

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi vysvetlil, že konflikt a dopad zmeny podnebia na miestach, ako je Mozambik, etiópsky región Tigray a africká oblasť Sahel, sú kľúčovými hnacími silami utečencov a vnútorne vysídlených osôb v roku 2020. Takéto faktory prispeli k prírastku státisícov ľudí k celkovému počtu, ktorý rastie už deviaty rok v rade. Evidencii UNHCR už roky dominujú ľudia, ktorí museli utiecť v dôsledku vojen a bojov v Sýrii či Afganistane. „Hovorí to veľa, za rok, v ktorom sme boli všetci zatvorení, uväznení, blokovaní v našich domovoch, v našich komunitách, v našich mestách, takmer tri milióny ľudí museli v skutočnosti toto všetko opustiť, pretože nemali inú možnosť,“ vyjadril sa Grandi s tým, že „vojna, násilie, diskriminácia počas pandémie pokračovali, bez ohľadu na všetko“. Z viac ako 160 krajín, ktoré pre pandémiu zatvorili hranice, 99 nerobilo výnimky ani pre ľudí hľadajúcich ochranu ako utečenci alebo žiadatelia o azyl, uvádza UNHCR. Grandi pripustil možnosť, že mnoho vnútorne vysídlených osôb, ktoré nemohli opustiť svoje krajiny, budú nakoniec chcieť utiecť do zahraničia, ak sa pandémia zmierni a znovu sa otvoria hranice.

Takmer polovica sú deti

Dáta UNHCR ukazujú, že v súčasnosti je vysídlené jedno percento všetkých obyvateľov sveta. Nútene vysídlených ľudí je pritom v súčasnosti dvojnásobne viac ako pred desaťročím. Zhruba 42 percent z nich je mladších ako 18 rokov a v rokoch 2018 - 2020 sa takmer milión detí narodilo ako utečenci. Podľa správy UNHCR bolo na konci minulého roka 5,7 milióna Palestínčanov, 3,9 milióna Venezuelčanov a ďalších 20,7 milióna utečencov z ďalších rôznych krajín vysídlených v zahraničí. Ďalších 48 miliónov ľudí bolo vnútorne vysídlených vo svojich krajinách. Zhruba 4,1 milióna ďalších ľudí žiadalo o azyl. Najviac utečencov - 3,7 milióna - prijalo Turecko. Daný počet je viac ako dvojnásobne vyšší ako v Kolumbii, ktorá je vo svetovom meradle v prijímaní utečencov na druhom mieste. Pakistan je tretí.

Viac k témam: imigranti, utečenci
Zdroj: Webnoviny.sk - Svoje domovy museli opustiť i napriek pandémii milióny ľudí, státisíce boli ešte deti © SITA Všetky práva vyhradené.

19.6.2021 (Webnoviny.sk) - Tohtoročná jar patrila medzi najchladnejšie jari na území Slovenska za posledných 40 rokov. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedli klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho a Pavel Faško. Išlo o vôbec najchladnejšiu jar od roku 2013, čo bolo spôsobené cirkulačnými podmienkami, ktoré v Európe panovali. Veľký podiel na teplotných podmienkach mala rozsiahla oblasť vyššieho tlaku vzduchu nad Atlantickým oceánom, ktorá blokovala zonálne prúdenie nad Európou. To vytváralo vhodné podmienky pre vpády studeného vzduchu z Arktídy do západnej a strednej Európy. Priemerná teplota počas jari v Európe tak bola o 0,5 stupňa Celzia nižšia, než je teplotný priemer počas jari z rokov 1981 až 2010.

Zrážkový máj opakoval históriu

Kým v marci a v prvej polovici apríla zaznamenali meteorológovia pomerne výrazný nedostatok zrážok, druhá polovica apríla a najmä máj sa vyznačovali veľkými úhrnmi zrážok. Kým v marci dosiahli zrážky 39,4 percenta normálu vypočítaného z priemeru v rokoch 1981 až 2010, v apríli už napadlo 93,2 percenta normálu zrážok a v máji 142,7 percenta normálu. Zrážkovo výdatný máj sa tak opakoval už piatykrát za uplynulých 11 rokov. Veľké množstvo zrážok v máji evidoval SHMÚ aj v rokoch 2010, 2013, 2014 a 2019.

Nepriaznivé javy pre poľnohospodárstvo

Prvý letný deň, teda deň, keď sa teplota vyšplhala nad 25 stupňov Celzia nastal na Slovensku už začiatkom mája, čo je pomerne skoro. Prvý tropický deň, keď najvyššia denná teplota dosiahla úroveň 30 stupňov Celzia zaznamenalo SHMÚ 11. mája. Meteorológovia poznamenali, že na niektorých merných staniciach zaznamenali aj dni, keď sa v skorých ranných hodinách vyskytoval v lokalite prízemný mráz a v popoludňajších hodinách sa úroveň teploty vyšplhala nad hranicu letného dňa. Podľa klimatológov sú takéto javy nepriaznivé najmä pre poľnohospodárstvo.

Viac k témam: jar, počasie
Zdroj: Webnoviny.sk - Meteorológovia zhodnotili počasie na Slovensku, jar patrila k najchladnejším za posledných 40 rokov © SITA Všetky práva vyhradené.

19.6.2021 (Webnoviny.sk) - Počas horúčav by mal človek vypiť dva až štyri decilitre vody na každých 10 kilogramov svojej hmotnosti, teda 1,5 až 3 litre tekutín. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) to uviedol v tlačovej správe, ktorú zaslala hovorkyňa úradu Daša Račková. Dôležité je pritom tekutiny prijímať počas celého dňa, aby sa do organizmu dostávali priebežne v dostatočnom množstve. Ľudia by mali prijímať tekutiny aj v čase, keď nepociťujú smäd. Dôchodcovia by mali prijímať vodu rovnako rovnomerne, v množstve od 1,5 do dvoch litrov. Pri výbere minerálnej vody by mali dbať na nízky obsah sodíka. ÚVZ neodporúča v horúčavách nahrádzať vodu konzumáciou ovocných džúsov, ktoré zvyšujú energetickú hodnotu a vylučovanie vody z organizmu.

Namáhavú prácu vykonávajte skôr ráno

Aké množstvo vody potrebuje detský organizmus závisí aj od veku a hmotnosti. „U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 mililitrov na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 militrov na kilogram, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 mililitrov na kilogram, v školskom veku 70 mililitrov na kilogram, neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť približne 50 mililitrov na kilogram hmotnosti,“ povedala Jana Hamade, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR. Ľudia by v horúcich dňoch mali nosiť ľahké, vzdušné oblečenie a nevystavovať sa zvýšenej fyzickej námahe. Namáhavejšie fyzické aktivity by mali vykonávať skoro ráno, do siedmej hodiny. ÚVZ SR zároveň odporúča ľuďom nevystavovať sa príliš dlho priamemu slnečnému žiareniu, ktoré môže spôsobiť úžeh, ani prílišnému teplu, ktoré môže spôsobiť úpal. Deti mladšie ako jeden rok by sa vôbec nemali vystavovať slnečnému žiareniu a pobyt vonku treba obmedziť na skoré ranné a podvečerné hodiny. Deti do 6 mesiacov by vôbec nemali byť vystavené slnku, preto ich nie je vhodné natierať krémami s ochranným faktorom (SPF). Chrániť ich je potrebné slnečníkom alebo clonou, nie plienkou prehodenou cez striešku kočiara, pretože hrozí prehriatie. Staršie deti je potrebné pri pobyte vonku opakovane natierať vhodnými krémami a vhodne obliekať.

Pozor si treba dať aj na jedlo

Počas leta je potrebné chrániť sa v exteriéri vhodnou pokrývkou hlavy, slnečnými okuliarmi a ochranným krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu. Krém na opaľovanie s ochranným faktorom by mali ľudia používať na každú sezónu nový. Teplota v interiéri by cez deň nemala prekročiť hodnotu 32 stupňov Celzia, v noci 24 stupňov. Pri teplotách nad 35 stupňov nezabraňujú zdravotným následkom horúčav ani ventilátory. Pri klimatizáciách by rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou nemal presiahnuť rozdiel 5 až 7 stupňov Celzia. ÚVZ SR zároveň vyzýva ľudí, aby nenechávali deti ani zvieratá v zatvorenom aute, otvorené okná na aute prehriatiu ich organizmov nezabránia. Počas horúcich dní by ľudia mali prijímať vyváženú stravu, ktorá by sa však mala skladať z ľahších jedál, napríklad rýb, ovocia, zeleniny či nízkotučných mliečnych výrobkov.

Viac k témam: horúčavy, počasie
Zdroj: Webnoviny.sk - Horúce počasie nás núti prijímať viac tekutín. Koľko vody by mali vypiť deti a môžu ísť vôbec na slnko? © SITA Všetky práva vyhradené.

19.6.2021 (Webnoviny.sk) - Stranu Jednotné Rusko do jesenných parlamentných volieb povedú minister obrany Sergej Šojgu a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Oznámil to v sobotu prezident Vladimir Putin. Na zozname piatich hlavných kandidátov chýba predseda strany Dmitrij Medvedev. Bývalý prezident vlani odstúpil z postu predsedu vlády a stiahol sa na menej viditeľný post podpredsedu národnej bezpečnostnej rady. Šojgu a Lavrov patria V Rusku medzi najobľúbenejších politikov a strane, ktorá čelí klesajúcej podpore by mohli priniesť viac voličov. Medvedev pre stranu naopak znamená záťaž. Z funkcie premiéra odišiel potom, čo ho Putin kritizoval za nedostatočné úsilie v boji s hospodárskou krízou. V aktuálnom prieskume Jednotné Rusko podporilo 42 percent voličov. Voľby do Štátnej dumy sú v Rusku naplánované na 19. septembra.

Viac k témam: parlamentné voľby
Zdroj: Webnoviny.sk - Stranu Jednotné Rusko povedú do volieb Šojgu s Lavrovom, Medvedev je pre stranu záťaž © SITA Všetky práva vyhradené.

19.6.2021 (Webnoviny.sk) - Slováci si na dovolenku spravidla nepožičiavajú. Buď ju financujú z úspor či bežných výdavkov, alebo nikam necestujú. Podľa prieskumu pre spoločnosť Kruk si niekedy na dovolenku požičalo viac než 5 percent slovenských domácností. Tri pätiny z týchto pôžičiek tvorili sumy vyššie ako 400 eur. Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú páry v partnerskom súžití s dvoma deťmi. Veľmi nízky podiel osôb, ktoré si požičiavajú peniaze na letnú dovolenku, pozoruje Kruk vo svojich prieskumoch už niekoľko rokov v rade. Zatiaľ čo v roku 2018 by si pôžičku na dovolenku vzali len tri percentá z opýtaných domácností, v roku 2019 považovali dovolenku za rozumný dôvod na pôžičku len dve percentá mladých ľudí do 30 rokov.

Na dovolenku si požičiavajú aj stavbári

„Z toho vyplýva, že ak Slováci na dovolenku nemajú nasporené alebo ju nemôžu financovať spolu s bežnými výdavkami, zostanú doma, prípadne zvolia lacnejšiu alternatívu,“ uvádza generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová. Na dovolenku si požičiavajú častejšie ľudia, ktorí pracujú na zmluvu o dielo či dohodu o vykonaní práce. Vyjadrilo sa tak viac než osem percent opýtaných. Ale sú to aj zamestnanci so zmluvou na dobu neurčitú, teda viac ako 7 percent respondentov. Zo zamestnancov si na dovolenku požičiavajú tí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a lesníctve, ako aj v priemysle a stavebníctve. Pôžičky na dovolenky si neberú pracovníci v odbore IT a financií ani podnikatelia a živnostníci. Menšiu náklonnosť k pôžičkám na dovolenku majú dôchodcovia a študenti.

Problémom sú ľudia s viacerými dlhmi

„Ako veľmi problematické vidím zistenie, že na dovolenku si často požičiavajú ľudia, ktorí majú ďalšie pôžičky či úvery, pričom niektoré z nich už teraz nedokážu splácať,“ hovorí Palendalová. Obstaranie dovolenky v takejto situácii na dlh je podľa nej nerozumné, najmä ak hrozí značné riziko, že pôžička na dovolenku sa pridá k ďalším nesplateným dlhom, ktorých kumulácia vedie do dlhovej pasce. „Ak sa niekto predsa len ocitne v takejto situácii, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohlaď na vlastné finančné možnosti,“ dodáva Palendalová.

Viac k témam: dovolenka, Kruk, pôžička, prieskum, Slováci
Zdroj: Webnoviny.sk - Pôžičky na dovolenku nie sú u Slovákov obľúbené, najčastejšie však po nich siahajú ľudia s ďalšími dlhmi © SITA Všetky práva vyhradené.

19.6.2021 (Webnoviny.sk) - Podľa 39 percent Slovákov miera korupcie na Slovensku klesá. Naopak, nárast korupcie vidí 19 percent. Vyplýva to z prieskumu Globálny barometer korupcie, ktorý zverejnila centrála Transparency International v Berlíne. V prieskume analyzovali dáta z vyše 100 krajín vrátane celej Európskej únie (EÚ). Najvyšší nárast korupcie spomedzi slovenských susedov vnímajú v Maďarsku (40 percent), v Poľsku (37 percent) a zhodne v Rakúsku a Českej republike (29 percent). Dáta na Slovensku zbierali počas októbra a novembra 2020, a to na vzorke 2001 respondentov. O barometri informovala Transparency International Slovensko (TIS) na svojom profile na sociálnej sieti.

Vládu riadia záujmové skupiny

„Analýza potvrdzuje dlhodobý pozitívny trend v oblasti malej korupcie,“ uviedla TIS. K úplatku sa v ňom anonymne priznalo necelých 11 percent Slovákov, ktorí prišli za posledný rok do kontaktu s verejnými inštitúciami. Najčastejšie išlo o zdravotníctvo. Avšak Slovensko stále prevyšuje priemer EÚ, kde to bolo len sedem percent. Najvyšší podiel v únii dosahuje Rumunsko, a to 20 percent. Až 56 percent opýtaných Slovákov si však stále myslí, že vládu riadia záujmové skupiny. Veľmi podobné čísla ukazuje priemer EÚ ako aj Rakúsko či Maďarsko. Vypuklejšie tento problém vnímajú u našich českých (67 percent) a poľských susedov (61 percent).

Slováci sa nespoliehajú len na konexie

Špecifická je situácia pri využívaní osobných známostí. Z krajín Vyšehradskej štvorky má Slovensko najnižší podiel (26 percent) ľudí, ktorí vybavujú na úradoch cez konexie. V Únii vedú Česi (57 percent), naopak, v Estónsku je to iba 12 percent. Takmer osem z desiatich Slovákov si myslí, že aj bežný človek dokáže prispieť k potieraniu korupcie. „To je skvelá správa, lebo pre korupčné praktiky lepšie podhubie, ako je apatická verejnosť, neexistuje,“ uzavrelo TIS.

Viac k témam: korupcia, prieskum, Slováci
Zdroj: Webnoviny.sk - Miera korupcie podľa Slovákov u nás klesá, najviac úplatkov priznali v zdravotníctve © SITA Všetky práva vyhradené.