27.9.2023 (SITA.sk) - Časť žoldnierov z ruskej Wagnerovej skupiny odišla z Bieloruska a vrátila sa na front v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Návrat na východný front

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie hovorcu ukrajinských síl na východe krajiny Iľju Jevlaša pre portál rbc.ua. Hovorca uviedol, že zo zhruba 8-tisíc wagnerovcov, ktorí boli v Bielorusku, časť odišla do Afriky a približne 500 sa vrátilo na východný front na Ukrajine. Jevlaš však zdôraznil, že bojovníci z Wagnerovej skupiny nepredstavujú „významnú hrozbu". A to po tom, ako pri havárii lietadla o život prišiel ich líder Jevgenij Prigožin.

Najlepšie vycvičené osoby

„Tieto osoby v rámci ruských síl naozaj patria medzi najlepšie vycvičených, ale ich prítomnosť nebude znamenať výraznú zmenu," dodal hovorca ukrajinských síl na východe krajiny. Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine v septembri 2023 (fotografie) Zakladateľ Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin zomrel 23. augusta pri páde lietadla v Tverskej oblasti v Rusku za záhadných okolností. Prigožin o život prišiel približne dva mesiace po jeho krátkej vzbure proti Kremľu.

Viac k témam: donecká oblasť, návrat na Ukrajinu, rusko-ukrajinský konflikt, Ukrajinská armáda, Vzbura v Rusku - Jevgenij Prigožin (wagnerovci)
Zdroj: SITA.sk - Do Doneckej oblasti prišlo z Bieloruska zhruba 500 wagnerovcov, bojovníci údajne nepredstavujú hrozbu © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Michalskú vežu v Bratislave po viac ako dvojročnej generálnej obnove sprístupnili pre verejnosť. Ako informuje Múzeum mesta Bratislavy (MMB), veža je od stredy prístupná aj s novou výstavou Michalská veža: po rekonštrukcii.

Vybrané témy z dejín veže

„Výstava približuje vybrané témy z dejín veže: stavebný vývoj veže a barbakánu, sochu Archanjela Michala s časovou schránkou, zvony, vežové hodiny a cibuľovitú strechu," približuje múzeum s tým, že samostatnou kapitolou je téma obnovy pamiatky. Cieľom výstavy je ukázať pamiatku so všetkými historickými vývojovými vrstvami. „Jej fasáda má po rekonštrukcii zjednocujúci, dominantne barokový výraz v bielej farebnosti, ktorý je pre Michalskú vežu v posledných desaťročiach typická," vysvetľuje MMB s tým, že vo vnútri sa veža mení na múzejný exponát.

Funkciu preberá samotná pamiatka

„Namiesto donedávna vystavených historických zbraní preberá funkciu hlavného exponátu samotná pamiatka," dodáva múzeum. Pribudla tu digitálna vrstva výstavy, informačné panely aj participatívne prvky. Zobraziť fotogalériu k článku:
Otvorenie obnovenej Michalskej veže (fotografie)

Viac k témam: Michalská veža v Bratislave, Rekonštrukcia
Zdroj: SITA.sk - Obnovenú Michalskú vežu sprístupnili verejnosti, pribudla aj digitálna vrstva výstavy (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) -

• aktualizované 27. septembra, 14:34

Z celkovej sumy starých eurofondov 14,5 miliardy eur v dobiehajúcom programovom období 2014 až 2020 zostáva ohrozených už len približne 100 miliónov eur. Poverený premiér Ľudovít Ódor o tom informoval v stredu po rokovaní vlády s tým, že po nástupe vlády odborníkov odhadovali, že prepadnúť by mohlo až 800 miliónov eur. Neskôr túto sumu priebežne znížili na menej ako polovicu. „Považujem to za jeden z kľúčových výsledkov tejto vlády,“ povedal k ďalšiemu zníženiu ohrozených eurofondov predseda vlády. Tá sa zaoberala aj stavom implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 15. septembru.

Výzvy už z nového programového obdobia

„Okrem toho, že sme absolútne zdynamizovali čerpanie eurofondov na Slovensku, začali sme vypisovať aj výzvy už z nového programového obdobia. Aby sa nestávalo to, že ďalšia vláda v budúcnosti bude musieť riešiť túto situáciu rovnako,“ uviedol Ódor. Ako pokračoval, pripravili návod pre budúcu vládu na efektívnejšie využívanie eurofondov. „Dúfame, že z tohto materiálu budú môcť čerpať a aj to urobia budúce vlády. Môžeme byť na túto agendu právom hrdí ako úradnícka vláda,“ dodal Ódor. Čerpanie starých eurofondov sa počas dočasnej vlády vďaka intenzívnej spolupráci zvýšilo o 8 percentuálnych bodov zo 70 % na 78 %, alebo o 1,2 miliardy eur. Podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková o tom informovala s tým, že z celkovej alokácie je vyčerpaných 11,3 miliardy eur a ostáva minúť ešte 3,2 miliardy eur. „Cez klasické projekty sú to len 2 miliardy eur, zvyšok vieme presunúť na štátny rozpočet, na kompenzovanie nákladov energokrízy,“ priblížila vicepremiérka.

Zníženie rizika prepadnutia eurofondov

Tiež si myslí, že zníženie rizika prepadnutia eurofondov pod 1 % z celkovej alokácie je jeden z najväčších úspechov úradníckej vlády. „Tento scenár bude realita iba v prípade, že sa bude pokračovať v nastavených krokoch a budú sa dodržiavať prijaté opatrenia,“ upozornila Vašáková. Táto vláda sa situácii s čerpaním eurofondov venovala na ôsmich zasadnutiach, ich efektívne využívanie si určila za jednu z priorít. „Rezorty dostávali na vláde aj konkrétne úlohy a nebolo ich málo. Týchto úloh sme napočítali 156, splnených bolo 149, zvyšných sedem má plnenie do konca septembra,“ podotkla Vašáková. Podľa nej zistili najrizikovejšie projekty a každé dva týždne ich monitorovali. Fázovanie projektov umožňuje financovať ich v novom programovom období, flexibilita zas presun prostriedkov do štátneho rozpočtu na vykrytie nákladov energokrízy. „Táto bola vyrokovaná ešte za vlády Eduarda Hegera s Európskou komisiou a my sme navýšili objem prostriedkov, aby sme v rámci klasických projektov vyčistili tie, ktoré nemajú šancu sa stihnúť,“ dodala.

Viac k témam: Eurofondy, Investičný fond, Plán obnovy a odolnosti SR
Zdroj: SITA.sk - Zo starých eurofondov môže prepadnúť zhruba 100 miliónov eur, pôvodne bolo ohrozených 800 miliónov eur (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Zrušenie jedného tlačiva migračnú krízu nevyrieši. Uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. Na margo vládneho návrhu na zrušenie povinného vydávania dokladu o zotrvaní na území Slovenskej republiky každému nelegálnemu cudzincovi, ktorého nie je možné vyhostiť, povedal, že je to „idiotina, ktorú si vymyslel Ódor.“

Doklad láka migrantov na Slovensko

Vláda návrh zdôvodnila aj tým, že práve tento doklad láka migrantov, aby prišli na Slovensko. Nakoniec sa mimoriadnu schôdzu parlamentu k tomuto návrhu nepodarilo otvoriť, neprezentovali sa ani traja poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa z kandidátky SNS.

Celý rozhovor s Andrejom Dankom 

„Podstata určite nie je nejaké tlačivo, ako to prezentoval Ódor, a nejaká schôdza Národnej rady SR to nevyrieši. V prvom rade treba povedať, že ten problém je niekde úplne inde, a to v tom, že všetci tí ľudia udávajú ako krajinu pôvodu Sýriu, a toto sa vôbec neskúma,“ komentoval Danko. Zároveň dodal, že táto „tichá hra“ vyhovuje tým, čo na nelegálnej migrácii zarábajú. Podľa neho musí v prvom rade vzniknúť vláda, ktorá bude partnerom okolitých štátov a zároveň je potrebné chrániť naše štátne hranice. Ak k nám migranti prichádzajú z Maďarska, treba posilniť hliadky, ako to urobili pred časom aj Česi voči nám.

Silná pozícia V4

„Ak migrantov prestane prijímať Nemecko, Česi uzavrú svoje hranice a my budeme musieť urobiť to isté. Zatiaľ chodia do Nemecka, ale keď tu už začnú zostávať, bude to prúser. Toto sa dá riešiť len silnou pozíciou V4, ktorá mala úspech, aj keď nám chcel západ kvótami prideliť migrantov a distribuovať ich po Európskej únii,“ myslí si šéf národniarov. Nelegálna migrácia je podľa neho vážny a komplexný problém, ktorý zabíja nemeckú ekonomiku, ale dotýka sa aj Francúzska a ďalších západných štátov.

Viac k témam: Nelegálna migrácia, Predčasné voľby na Slovensku 2023, Rozhovor, V4 Visegrádska štvorka
Zdroj: SITA.sk - Zrušenie jedného tlačiva migračnú krízu nevyrieši, podľa Danka je to Ódorova „idiotina“ © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Poslednú septembrovú stredu si zamestnanci a zamestnankyne Unionu spestrili špeciálnou dobročinnou aktivitou. Priamo v centrále poisťovne na Karadžičovej ulici v Bratislave Union zorganizoval dobrovoľné darcovstvo krvi, ktoré zabezpečila mobilná transfúzna stanica. "Darovať krv znamená zachrániť život. Darcov krvi si v Unione veľmi vážime a za pravidelné darcovstvo ich dokonca odmeňujeme. Samozrejme, dobrý pocit z darovania krvi je pre každého z darcov na nezaplatenie," vysvetľuje za Union hovorkyňa Kristína Baluchová. Union poistenci, ktorí pravidelne darujú krv, získavajú raz za tri mesiace balíček vitamínových doplnkov na podporu zdravia. Ocenení darcovia krvi (držitelia Jánskeho plakety) navyše získavajú špeciálny vitamínový balíček. "Ak patríte medzi poistencov a poistenky Union zdravotnej poisťovne a chodievate darovať krv, neváhajte navštíviť našu webstránku, kde nájdete postup, ako o darček pre darcov požiadať. Zhrnutie informácií môže poslúžiť aj novým poistencom či tým, ktorí nad darcovstvom ešte len uvažujú," konštatuje hovorkyňa Unionu Kristína Baluchová. Union týmto historicky prvým spoločným darovaním krvi rozšíril svoje pestré porfólio CSR aktivít. "Dnes sa nám podarilo darovať 20 litrov krvi rôznych krvných skupín. Zamestnancom sme samozrejme poskytli aj občerstvenie a veríme, že si spoločný pekný zážitok darovania krvi zopakujeme hneď v novom kalendárnom roku," dodáva riaditeľka ľudských zdrojov Unionu Tatiana Sýkorová. Informačný servis

Viac k témam: Darovanie krvi, PR
Zdroj: SITA.sk - Dobrý pocit i vitamínový balíček: Union odmeňuje darcov krvi! Darcovstva sa dnes zúčastnili aj zamestnanci Unionu priamo v práci © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - ITAPA OPEN TALK na tému Digitálna transformácia Slovenska – ako predbehneme Estónsko? priniesol dve zaujímavé diskusie o digitalizácii verejnej správy na Slovensku. V prvej časti sa názory expertov rozchádzali vo viacerých pohľadoch na minulosť, ale aj riešeniach do budúcnosti. Naopak, v druhej časti sa diskutujúci politici vo viacerých pohľadoch a názoroch na situáciu na Slovensku, ako aj na možnostiach do budúcnosti zhodli. "Hlavným problémom Slovenska je, že nemá vypracovanú dôveryhodnú stratégiu digitálnej transformácie. Ide o zložitú tému, ktorá presahuje skúsenosti ľudí a firiem zo Slovenska," zdôraznil Marián Marek, generálny riaditeľ PosAmu. A dodal, že dlhé roky sa odborníkom nedarí dosiahnuť kvalitný odborný dialóg so štátom, ktorého výstupom by bol široko akceptovaný akčný plán. "Musíme si definovať novú víziu efektívneho fungovania štátu s kvalitnými službami pre občanov. K jej naplneniu je potrebné identifikovať nevyhnutné legislatívne a procesné opatrenia, ako aj novú architektúru informačného systému verejnej správy. Jedine tak je možné naplniť ambície strategických dokumentov a súčasne znížiť náklady štátu na poskytovanie služieb," doplnil M. Marek. Pozitívnym príkladom fungovania digitálnych služieb v štáte je Sociálna poisťovňa. "Našimi úspechmi sú e-pnka,, ale aj nová služba elektronický účet klienta, ktorý už použilo vyše 205 tisíc klientov," vysvetľuje Michal Ilko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Ako zdôraznil, robia všetky služby pre a v prospech občanov, do konca roka by to mali byť aj informácie ohľadom dôchodkového konta občanov. "Robíme všetko na starých, našich existujúcich systémoch, ale veľmi, veľmi by nám pomohli legislatívne prázdniny. Aspoň rok," zdôraznil M. Ilko. Peter Steinhübl zo slovensko.digital potvrdil, že Sociálna poisťovňa je pozitívnym príkladom toho, že štátne IT nie je raketová veda a že digitálne služby sa dajú zavádzať aj tu. "Najväčším problémom slovenského IT je to, že väčšinou hasíme to, čo horí a súčasne sa snažíme rozbiehať niečo nové," vyjadril svoj názor P. Steinhübl. Tiež zdôraznil, že odborná verejnosť by sa mala pozývať už aj pri popise projektov a zákaziek, nie až pri obstarávaní. Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Martin Bezek zdôraznil, že štát má stratégiu digitalizácie, aj referenčnú architektúru ako to robiť. Problém vidí v zlej komunikácii, spolupráci medzi rezortami a áno, aj v komunikácii s odborníkmi, aj zo zahraničia. "Musíme budovať kapacity a vedieť ich zaplatiť, to sa nám už podarilo," povedal M. Bezek. Hlavne musíme začať vedieť efektívne využívať verejné obstarávania a komunikovať s dodávateľmi." V diskusii politikov, odborníkov na digitalizáciu zo strán Progresívne Slovensko, Hlas-SD, SAS a KDH sa zhodli na viacerých veciach, že prvé roky OPISU a jeho projektov v roku 2007 (?) boli premrhanou príležitosťou, ktorá priniesla korupciu a prevádzkové zmluvy na dlhé roky. Zhodli sa aj v tom, že treba pokračovať v projekte digitalizácie životných situácií a naďalej ich zavádzať do života a tiež v projekte Slovensko v mobile, aby to nebol iba nástroj namiesto čítačky. Ale aj v tom, že vznik spoločnosti Slovensko.it bola síce dobrá myšlienka, treba však zhodnotiť jej činnosť a vyhodnotiť jej výsledky a či je jej práce efektívna aj do budúcnosti.

Aké by mali byť prvé a hlavné kroky v oblasti digitalizácie podľa nich? Na čo by sa ich strany zamerali, keby boli vo vláde a v rezorte?

"Optimalizovať služby životných situácií, kontrolovať prioritné služby a naďalej rozširovať proaktívne služby pre občanov," vymenoval Ján Hargaš z Progresívneho Slovenska. "V prvom rade by sa mala zmeniť legislatíva a procesy, ale v súlade s digitálnou Európu," vysvetlil Tomáš Olexa z HLAS-SD. Tiež povedal, že ich prioritou by bolo dátové pokrytie pre všetkých občanov, ale aj kybernetická bezpečnosť služieb. Tomáš Gál zo SASKy zdôraznil, že by malo ísť hlavne o väčšiu agilitu viacerých častí štátu v procesoch digitalizácie a aby bolo verejné obstarávanie modulárne. Marek Hudák z KDH: "Prvými krokmi by bola decentralizácia, lebo samosprávy majú dôležitú úlohu pre občanov a tiež neustále vzdelávanie občanov v digitálnych zručnostiach a gramotnosti." A čo si myslia o úlohe a pozícii Ministerstva pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu? Ponechali by ho? Podľa Jána Hargaša má mandát, ale ministerstvo, ktoré rozhoduje o rozpočte a investíciách, bude vždy neobľúbené. Zhodol sa však aj s ostatnými spolurečníkmi v tom, že téma digitalizácie verejnej správy by mali byť premiérskou témou.

O ITAPA:

Podujatia ITAPA sú už 22 rokov najdôležitejšou platformou na Slovensku pre oficiálne stretnutie štátnych a verejných predstaviteľov so zástupcami súkromného sektora v oblasti inovácií, modernizácie a digitalizácie spoločnosti. Konferencia ITAPA a jej ďalších podujatí sa každoročne zúčastnia desiatky renomovaných spíkrov zo Slovenska i sveta, stovky hostí a významné média. Informačný servis

Viac k témam: Digitalizácia, Digitálna transformácia, ITAPA, ITAPA Open Talk
Zdroj: SITA.sk - Digitalizácia musí byť priorita pre novú vládu, inak zostaneme na chvoste EÚ © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Na všetkých slovenských ministerstvách pôsobia takzvaní dohodári, ktorí majú lepšie pracovné podmienky ako štátni zamestnanci. V rozhovore pre portál Topky.sk to povedal poslanec parlamentu Tomáš Taraba.

Tabuľkové platy sú nižšie

Najvypuklejšia situácia je v tejto oblasti podľa neho na ministerstve regionálneho rozvoja a informatizácie, kde v roku 2022 odpracovali dohodári 78 000 hodín, na čo ministerstvo vynaložilo 2,3 milióna eur. „Bavíme sa o 469 zamestnancoch, ktorí ako keby boli nahradení dohodármi. Keby dostávali normálne tabuľkové platy, štát by to stálo 1,4 milióna eur," povedal Taraba. Poukázal tiež na ministerstvo spravodlivosti, kde v niektorých mesiacoch podľa neho pôsobilo 143 dohodárov, pričom hodinová sadzba sa pri niektorých pohybovala v sume 50 až 60 eur.

Peniaze z výplat naspäť

„To keby mal mať štátny zamestnanec, tak by mal desaťtisícový a vyšší plat. Úplnou perličkou je však ministerstvo životného prostredia, ktoré k 31. 12. 2022 malo 452 obsadených miest a popri tom zamestnávali 712 dohodárov, toto mi pripadá už úplne šialené," skonštatoval poslanec. Podľa Tarabu bude v tejto súvislosti potrebné zistiť, či na ministerstvách neprišlo k mrhaniu verejnými zdrojmi. „Budeme chcieť vidieť dokumentáciu a budeme sa pýtať, či to nie sú nejaké schémy na to, aby niekto nosil peniaze z týchto výplat naspäť," dodal.

Viac k témam: Dohoda o vykonaní práce, Pracovné podmienky, Zamestnanec
Zdroj: SITA.sk - Koľko miliónov išlo na kamarátov, frajerky a ľudí čo nič nerobili? Pýta sa Taraba v súvislosti s platmi dohodárov na ministerstvách (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v septembri podpísalo memorandá o spolupráci so siedmimi politickými subjektmi. Ako na stredajšej tlačovej besede uviedol predseda ZMOS Jozef Božik, ide o strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD), Sloboda a Solidarita (SaS), hnutie Republika, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenskú národnú stranu (SNS) a hnutia Progresívne Slovensko (PS) a Sme rodina.

Hlas išiel nad rámec požiadaviek

Predseda ZMOS doplnil, že od začiatku leta rokoval s deviatimi politickými subjektmi, ktoré dlhodobo vykazovali v prieskumoch podporu aspoň päť percent. Každá strana mala možnosť vyjadriť sa požiadavkám ZMOS. Božik uviedol, že dve strany ich plne rešpektovali, jedna dokonca išla i nad rámec požiadaviek samospráv. Išlo o Hlas-SD. Božik dodal, že k spolupráci sa jednoznačne prihlásila i SNS. Ostatné politické subjekty podľa neho mali určité výhrady a chcú ešte v budúcnosti viac diskutovať, išlo o kresťanských demokratov, progresívcov, a tiež SaS a hnutie Sme rodina. Rokovania boli podľa Božika korektné a memorandá boli vždy podpísané s lídrami politických subjektov.

Akcent na všetky dôležité oblasti

So stranou Smer-sociálna demokracia memorandum ZMOS nepodpísal, no Božik označil rokovania za intenzívne a Smer vydal i vyhlásenie reflektujúce ich požiadavky. Strana má podľa neho veľký záujem o komunikáciu. S hnutím OĽaNO a priatelia mal ZMOS jedno rokovanie v lete, následne už nerokovali, ani samotné hnutie sa neusilovalo iniciovať ďalšie rokovania.

Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023

„Tieto memorandá deklarujú priestor k diskusii, ale zároveň aj priority, ktoré by sa mali odraziť v prípade, že tieto politické strany budú v budúcej vláde, respektíve parlamente. Kladú akcent na všetky dôležité oblasti, čiže sociálnu politiku, školstvo, životné prostredie, územné plánovanie, zdravotníctvo, jednoducho všetky oblasti, ktoré sú v pôsobnosti a ktoré sú vyjadrené v kompetenciách, ktoré má samospráva," uviedol Božik.

Dobrá vôľa, ale aj záväzok

Dodal, že sa vyjadruje i k témam, ktoré sú nad rámec kompetencií samospráv. Ide najmä o oblasť zdravotníctva, kde sa ZMOS dlhodobo usiluje o obhajobu dostupnosti zdravotnej starostlivosti všade tam, kde sú pre kategorizáciu nemocníc ohrozené fungovania oddelení. Božik zdôraznil, že v histórii dosiaľ nikdy nedošlo ku kontrasignácii takéhoto dokumentu. ZMOS podľa neho dokumenty vníma nielen ako prejav dobrej vôle, ale aj ako záväzok k vývoju verejnej politiky vo vzťahu k samosprávam a ich obyvateľstvu.

Viac k témam: Memorandum, Predčasné voľby na Slovensku 2023
Zdroj: SITA.sk - ZMOS podpísalo memorandá so siedmimi politickými subjektmi, jedna strana išla nad rámec požiadaviek (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Zhruba 42 500 etnických Arménov odišlo z Náhorného Karabachu do Arménska. Je to zhruba 35 percent z celého obyvateľstva regiónu. Tisíce ľudí opúšťajú región po minulotýždňovej rýchlej vojenskej operácii Azerbajdžanu, ktorej cieľom bolo úplne získať ho späť po troch desaťročiach vlády separatistov.

Mnohí obyvatelia sa rozhodli odísť

Zatiaľ čo sa Azerbajdžan zaviazal rešpektovať práva etnických Arménov v regióne a obnoviť dodávky po desaťmesačnej blokáde, mnohí miestni obyvatelia sa obávajú represálií a rozhodli sa odísť do Arménska. Medzičasom ombudsman v Náhornom Karabachu Gegham Stepanjan informoval, že pondelkový výbuch na čerpacej stanici, keď ľudia, ktorí chceli utiecť do Arménska, čakali na tankovanie, neprežilo najmenej 68 osôb. Ďalších 290 je zranených a 105 k utorkovému večeru považovali za nezvestných. Arménske ministerstvo zdravotníctva v stredu uviedlo, že 237 ľudí zranených pri minulotýždňových bojoch a výbuchu čerpacej stanice evakuovali a dostávajú liečbu, pričom evakuácia zranených pokračuje.

Stovky mŕtvych a zranených

Azerbajdžanské ministerstvo zdravotníctva v stredu informovalo, že pri minulotýždňovej ofenzíve zomrelo celkovo 192 azerbajdžanských vojakov a 511 utrpelo zranenia, ale nezomrel žiaden azerbajdžanský civilista. Predstavitelia Náhorného Karabachu už skôr uviedli, že na ich strane zomrelo najmenej 200 ľudí vrátane 10 civilistov. Viac ako 400 osôb utrpelo zranenia. Azerbajdžanská armáda minulý týždeň porazila arménske sily v 24-hodinovom bleskovom útoku, čím prinútila separatistické úrady, aby súhlasili so zložením zbraní a začali rozhovory o „reintegrácii“ Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu. Už sa uskutočnili dve kolá takýchto rozhovorov.

Viac k témam: Náhorný Karabach, Ombudsman, Utečenci, Vojenská operácia, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk - Do Arménska ušlo už viac ako 42-tisíc ľudí, napriek ubezpečeniam Azerbajdžanu sa obyvatelia boja represálií © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Hnutie Progresívne Slovensko (PS) by podľa nového prieskumu volilo 18 percent respondentov. Progresívci tak preskočili stranu Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), ktorej namerali 17,7 percenta. Treťou najčastejšie volenou stranou je Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) s 15 percentami. Do Národnej rady SR by sa dostala aj koalícia OĽaNO a priatelia s podporou 9,4 percenta. Koalícia na obsadenie kresiel v parlamente potrebuje minimálne sedem percent. Nasleduje strana Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 7,3 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré by volilo 6,1 percenta respondentov, a Slovenská národná strana (SNS), ktorá získala rovných 6 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj. Zber dát sa uskutočnil od 20. septembra do 26. septembra na vzorke 1 000 respondentov.

Počet mandátov v parlamente

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Republika s podporou 5,4 percenta opýtaných a hnutie Sme rodina, ktorému by svoj hlas odovzdalo 5,1 percenta respondentov. Pred bránami Národnej rady SR by ostala strana Demokrati so ziskom 4,3 percenta hlasov či strana Aliancia, ktorú by volilo 2,8 percenta ľudí.

Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 66,7 percenta respondentov je rozhodnutých ísť voliť, 18,2 percenta sa ešte nerozhodlo, 8,9 percenta sa odmieta zúčastniť na voľbách a 6,2 percenta respondentov nechcelo odpovedať. Podľa aktuálnych výsledkov prieskumu verejnej mienky by hnutie PS a strana Smer-SD v parlamente obsadili zhodne po 30 kresiel. Hlas-SD by získal 25 mandátov a koalícia OĽaNO a priatelia 16. Poslanci strany SaS by v parlamente obsadili 12 kresiel a zhodne po 10 mandátov by získali KDH a SNS. Deväť kresiel by patrilo Republike a osem Sme rodina. Ak by teda voľby dopadli tak, ako to ukázal prieskum AKO, vládna koalícia by sa skladala ťažko.

Koho preferujú ženy a koho naopak muži

Výsledky taktiež naznačujú, že muži by vo voľbách najviac preferovali stranu Smer-SD, hnutie PS a koalíciu OĽaNO a priatelia. U žien je to zas Hlas-SD, PS a Smer-SD. Progresívcov by volili najmä respondenti vo veku od 18 - 33 rokov, a tiež voliči vo veku od 34 - 49 rokov. U mladých do 33 rokov je druhou preferovanou voľbou OĽaNO a priatelia, u ľudí v strednom veku zasa Smer-SD. Z prieskumu taktiež vyplýva, že stranu SaS by ako tretiu voľbu viac preferovali voliči od 34 - 49 rokov, ako aj mladí do 33 rokov. Voliči vo veku 50 - 65 rokov by vo voľbách siahli po Smere-SD či Hlase-SD, a 66 a viacroční by volili v prvom rade Hlas-SD, až potom Smer-SD. Respondenti s najvyšším ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity plánujú voliť Smer-SD, a tiež Hlas-SD. Voliči so stredoškolským vzdelaním s maturitou by siahli v prvom rade po Progresívnom Slovensku a potom po Hlase-SD. Vysokoškoláci by najčastejšie volili hnutie PS či SaS.

Ako by voľby dopadli v jednotlivých krajoch

Hnutie PS by jednoznačne vyhralo voľby v Bratislavskom kraji so ziskom 36 percent, nasledovala by SaS s desiatimi percentami. Trnavský kraj by ovládol Smer-SD - 21 percent a Hlas-SD so 14 percentami. Nitrianski voliči by si vo voľbách vybrali najčastejšie Hlas-SD - 27 percent a PS - 17 percent. V Trenčianskom kraji by zhodne po 25 percent získali progresívci aj sociálni demokrati zo Smeru. V Banskobystrickom kraji najviac dôverujú Smeru-SD - 23 percent a PS - 19 percent. Voliči Žilinského kraja by vo voľbách siahli po Hlase-SD, celkovo 21 percent, a po Smere-SD, konkrétne 19 percent. Prešovský kraj by jednoznačne ovládla koalícia OĽaNO a priatelia so ziskom 25 percent, za ňou by sa umiestnila strana Smer-SD so 16 percentami. V Košickom kraji by respondenti najčastejšie volili Smer-SD - 20 percent a koalíciu OĽaNO a priatelia - 14 percent. Z pohľadu národnosti by Slováci najčastejšie siahli po hnutí PS a stranách Smer-SD a Hlas-SD, u maďarskej národnosti to je najčastejšie strana Aliancia nasledovaná Hlasom-SD a Smerom-SD.

Viac k témam: Prieskum, Prieskum preferencií politických strán
Zdroj: SITA.sk - Progresívci a Smer sú plece pri pleci, Hlas má 15 percent. Kto by sa ešte dostal do parlamentu? © SITA Všetky práva vyhradené.