Zadanie



Základom Vášho dopytu je otázka možnosti uplatnenia „komponentného odpisovania“ súčastí resp. časti jedného celku ( ako príklad uvediem železničný vagón ) podľa zákona NR SR č.: 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o dani“ ) a posúdenie spôsobu takéhoto tohto odpisovania na vypočítaný základ dane spoločnosti.





Riešenie



Princíp „komponentného odpisovania“ podľa § 22 ods. 15 zákona o dani spočíva v možnosti hmotný majetok spoločnosti, ako napr. samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekono mické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-tec hnické funkcie dlhšie ako jeden rok, rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len jednotlivá oddeliteľná súčasť), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur.

Jednotl ivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny v ocenení jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku.



Následne podľa § 26 ods. 2 zákona o dani súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe podľa § 22 ods. 15 zákona o dani sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1. zákona o dani.





Záver



Pri posúdení vyššie uvedených paragrafových znení zákona o dani vyjadrujeme svoj názor a podávame informáciu, že účelové rozdelenie hmotného majetku, za cieľom optimalizovať výšku a tok odpisov a oprávok, ako aj základ dane a následne vzniknutých prevádzkových nákladov, nie je podľa daňového práva na území SR prípustné.



Železničný vagón, je možné rozdeliť pre účely „komponentného“ odpisovania na jeho jednotlivé súčasti pri splnení vyššie uvedených podmienok § 22 ods. 15 zákona o dani.

Išlo by napríklad o rozdelenie železničného vagóna na jeho ložnú časť spolu s podvozkovým rámom a jeho jednotlivé kolesové súkolia. Rozdelenie má opodstatnenie aj z dôvodu, že sa jedná o dve absolútne odlišne opotrebovávané súčasti železničného vagóna, ako aj z dôvodu, že sa jedná o celkom, z pohľadu vynaložených nákladov na opravu a udržiavanie, rozdielne súčasti.



Avšak je potrebné zdôrazniť, že uvedené jednotlivé súčasti budú zaradené do rovnakej odpisovej skupiny .





Pri takomto rozdelení hmotného majetku, ako už bolo zmienené, je potrebné viesť priebežnú evidenciu o jednotlivých častiach takto rozdeleného majetku, z ktorej je zrejmé určiť jeho cenu obstarania , výšku odpisov, zostatkovú hodnotu a v neposlednom rade zvýšenie hodnoty a vykonané technické hodnotenie časti majetku.



Pri posúdení problematiky vychádzame z celkového znenia a interpretácie zákona NR SR č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona SNR č. 511/ 1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov ich nadväzností na iné priamo i nepriamo súvisiace právne normy, ako aj komentáre a judikatúry k tomuto zákonu. Tak i z pohľadu interpretácie týchto predpisov z pohľadu budúceho posúdenia.



Verím, že vyššie spomenuté podanie informácie Vám bude nápomocné v ďalšom rozvoji Vášho podnikania.

Na otazku sa da odpovedat v pripade ze je jasne ci ide o príjem z predaj cennych papierov alebo o vynosy suviasice s držbou CP.

bolo by dobre otazku specifikovat blizsie aby sme dokazali odpovedat presnejsie.

Zadanie



Základnou otázkou Vášho dopytu je skutočnosť, ako a akým systémom a pomerom rozdeliť výnosy ( príjmy ) a náklady ( výdavky ), ktoré vznikajú, ak dochádza k obchodným transakciám medzi zahraničnou závislou osobou ( zahraničná stála prevádzkareň ) a jej zriaďovateľom so sídlom v tuzemsku.





Riešenie



Podľa znenia § 2 písm. n) zákona NR SR č.: 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o dani“ ) je závislou osobou osoba blízka alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba, pričom sa zahraničnou závislou osobou považuje vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou, taktiež rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky.



Dovoľujeme si pripomenúť aj znenie § 2 písm. p) zákona o dani, kedy sa iným prepojením uvádza obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty, bez väzby na definíciu vzťahu medzi tuzemskými závislými osobami alebo tuzemskými a zahraničnými závislými osobami.





Ďalej podľa § 17 ods. 5 písm. d) zákona o dani sa pri určení základu dane zahraničnej závislej osoby povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak



d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.



I keď sa v tomto konkrétnom ustanovení hovorí o pohľade z pozície slovenského správcu dane voči zahraničnej závislej osobe, dovolíme si rovnako posudzovať aj vzťah opačný, kedy zahraničný správca dane bude posudzovať metodológiu a systém, ktorým sa prerozdeľujú výnosy ( príjmy ) a náklady ( výdavky ), ktoré vznikajú, ak dochádza k obchodným transakciám medzi zahraničnou závislou osobou ( zriaďovateľom so sídlom v SR) a kontrolovaným subjektom ( stála prevádzkareň zriadená v Poľsku).





Záver



Vyššie uvedené ustanovenie § 17 ods. 5 písm. d) zákona o dani:



- určuje daňovníkovi preukázať úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na konkrétnu obchodnú transakciu alebo konkrétny typ obchodných transakcií, pričom

- si dovoľuje určiť daňovníkovi spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto transakcie.



Taktiež sa vo svojom závere opierame o znenie zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia medzi SR a Poľskom v oblasti daní z príjmu a majetku, kde v článku o rovnakom zaobchádzaní sa uvádza nasledovné:





„Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podniku tohto druhého štátu, ktorý vykonáva rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom“.





Doporučenie





Doporučujem e vypracovať záväzný interný predpis alebo súbor predpisov, ktorými sa budú viazať a riadiť vzájomne prepojené osoby spoločnosti, ktorý bude popisovať a definovať :



- oprávnenosť samotnej fakturácie obchodnej transakcie medzi vzájomne prepojenými osobami;

- spôsob samotnej celkovej kalkulácie výšky výnosu ( príjmu ) a nákladu (výdavku ), ktoré vznikajú, ak dochádza k obchodným transakciám medzi vzájomne závislými osobami;

- prerozdelenie výšky výnosu ( príjmu ) a nákladu ( výdavku ), ktoré vznikajú, ak dochádza k obchodným transakciám medzi vzájomne závislými osobami pre každú zainteresovanú stranu transakcie;

- odôvodnenie výšky výnosu ( príjmu ) a nákladu ( výdavku ), ktoré vznikajú, ak dochádza k obchodným transakciám medzi vzájomne závislými osobami.



V nadväznosti na novelizáciu § 18 ods. 1 zákona o dani si Vás dovoľujeme informovať o povinnosti vedenia dokumentácie o metóde spôsobu ocenenia použitej Vašou spoločnosťou pri ocenení tovarov a služieb realizovaných medzi Vašou spoločnosťou a zahraničnou závislou osobou podľa § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov ( ide o personálne, ekonomicky alebo inak prepojené osoby ) na účely zistenia základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, a určuje obsah dokumentácie o používanej metóde ocenenia od 01. 01. 2009.



Účelom dokumentácie je zdokumentovať proces ocenenia vzájomných obchodných vzťahov vrátane cien za poskytnuté služby, tovary, pôžičky a úvery a iné skutočnosti, ktoré majú na oceňovanie týchto transakcií vplyv.



Dokumentáci a predstavuje súbor informácií, údajov a skutočností, ktoré preukazujú a vysvetľujú spôsob tvorby cien tak, aby dokázali byť relevantnou argumentačnou bázou pri daňovej kontrole a slúžiť hlavne na obhajobu uvedenej metódy tvorby ceny.



Pri posúdení problematiky vychádzame z celkového znenia a interpretácie zákona NR SR č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona SNR č. 511/ 1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov ich nadväzností na iné priamo i nepriamo súvisiace právne normy, ako aj komentáre a judikatúry k tomuto zákonu. Tak i z pohľadu interpretácie týchto predpisov z pohľadu budúceho posúdenia.



Verím, že vyššie spomenuté podanie informácie Vám bude nápomocné v ďalšom rozvoji Vášho podnikania.

Na základe informácií Vašich pracovníkov Vaša spoločnosť si prenajme budovu a pozemok na ktorom stojí výrobná hala s administratívno u časťou určené pre Vaše využitie, ktoré sú vo vlastníctve inej obchodnej spoločnosti resp. finančnej leasingovej spoločnosti ( prenajímateľa ).

Pri prenájme resp./ podnájme nehnuteľnosti doporučujem v zmluve riešiť nasledovné situácie:

kt o bude odpisovať vykonané technické zhodnotenie prenajatého majetku;
v zmluve vymedziť možnosť technického zhodnotenia prenajatého majetku;
v zmluve riešiť vzájomné podmienky súhlasu k vykonania technického zhodnotenia;
p ri skončení zmluvného vzťahu vysporiadanie hodnoty prevedeného technického zhodnotenia;
d efinovanie opráv v rámci zmluvy a nad rámec zmluvy.




Daňové aspekty prenájmu nehnuteľnej veci podrobnejšie rieši zákona NR SR č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o dani“ ) v § 24 kde popisuje podmienky uplatnenia si daňových odpisov pre prenajímateľa resp. nájomcu.

Ust anovenie odstavca 1. § 24zákona o dani hovorí, že hmotný a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k uvedenému majetku vlastnícke právo. Existujúce výnimky z tohto pravidla sa k Vašej spoločnosti nevzťahujú.

Ustanovenie odstavca 2. § 24 zákon o dani hovorí, že technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýši vstupu cenu hmotného majetku o tieto výdavky.

Nás ledné vysporiadanie vykonaného technického zhodnotenia pri ukončení zmluvného nájomného vzťahu podlieha §-u 17 ods. 22 zákona o dani, kde súčasťou nákladu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľ, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v zmluve a neuhradených prenajímateľom.

Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.



Pri posúdení problematiky vychádzam z celkového znenia a interpretácie zákona NR SR č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, jeho nadväzností na iné priamo i nepriamo súvisiace právne normy, ako aj komentáre a judikatúry k týmto zákonom. Tak i z pohľadu interpretácie týchto predpisov z pohľadu budúceho posúdenia.

Z uvedeného výrazu, ktorý použil zákonodarca nevyplýva povinnosť splniť ním určené taxatívne úkony alebo postupnosť krokov, ktorými by bola naplnená podmienka podľa § 24 ods. 2 písm. s) na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky.

Preto z uvedenej formulácie vyplýva, že dotknutá spoločnosť, veriteľ si na základe toho, že sa bude snažiť pohľadávku vymôcť a skúmať podmienky jej vymáhania v plnej výške alebo čiastkovo urči individuálne kroky skúmania, ktoré budú podporené písomnou dokumentáciu z procesu vymáhania, z úkonov ktoré viedli k vymáhaniu pohľadávky, vzájomnej korešpondencie.


Za takéto úkony v nasledovnom časovom slede považujem:


vzájomné odsúhlasenie záväzkov a pohľadávok;
pí somné upomienky s poštovou doručenkou;
pí somný návrh na zmier s poštovou doručenkou;
zv eriť vymáhanie špecializovanej agentúre,( nie postúpenie ).




Ďalšími dôvodmi prečo pohľadávku definovať ako ťažko vymožiteľnú sú nasledovné okolnosti:


ak dlžník nereaguje na písomné ani telefonické výzvy,





nepreberá poštu;
neplný vopred dohodnuté a ním potvrdené splátky dohody, odsúhlasenia;
zistenie viacerých veriteľov dlžníka;
dlžní k prestal vykonávať nosnú podnikateľskú činnosť.



Doporučujem:


Vypracovať záväzný interný postup, smernicu, aký prístup a následnosť krokov použiť pri vymáhaní pohľadávok, tak aby bola splnená táto podmienka rizikovosti pohľadávky

. To znamená, preukázateľne deklarovať ( zaslanie upomienky, pokusu o zmier s poštovými doručenkami, vzájomné odsúhlasenie záväzkov a pohľadávok, písomné zápisy so stretnutia s neplatiacim obchodným partnerom, výpisy z databáz neplatičov obchodných firiem alebo inštitúcií, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, daňových úradov, atď. ) snahu o vymáhanie všetkými dostupnými a zákonnými spôsobmi a výsledky z nich mať zdokumentované.

Prvú časť otázky rieši príslušné ustanovenie § 58 zákona SNR č. 513/ 1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákonník“), kedy základné imanie spoločnosti je definované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.

Následne podľa § 59 zákonníka vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.

Nepe ňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej zmluve. ,

Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.


Vo Vašom prípade ide o povinnosť danú zákonníkom aby hodnota nepeňažného vkladu bola ocenená znaleckým posudkom s doložkou, v ktorej znalec vyjadrí ocenenie k zapísaniu vkladu do základného imania spoločnosti.

Pre vkladateľa však existuje povinnosť, že ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnotu nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.

N a druhú časť otázky je odpoveďou novela zákona NR SR č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZDP“), ktorej účelom bola najmä komplexnejšia legislatívna úprava ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti, pri nepeňažnom vklade a zlúčení, pri splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev (tzv. podnikové kombinácie).

V prípade nepeňažného vkladu a tzv. podnikových kombinácií má daňovník v zmysle novely ZDP možnosť zvoliť si spôsob ocenenia takto nadobudnutého majetku reálnou hodnotou alebo pôvodnými cenami. V závislosti od zvoleného spôsobu ocenenia daňovník následne upravuje rezervy, opravné položky, výpočet daňových odpisov, zahŕňanie alebo nezahŕňanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, zahŕňanie alebo nezahŕňanie oceňovacích rozdielov pri nepeňažnom vklade a oceňovacích rozdielov pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností do základu dane.



Realizácia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách

Vk ladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa účtovníctva ako výsledok hospodárenia:

- neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka podľa znaleckého posudku a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, alebo

- upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, pričom zodpovedá za zabezpečenie údajov od prijímateľa nepeňažného vkladu.

Ide o nasledujúce údaje:

Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu:

- dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju;

- inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,

je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti, že uvedený rozdiel zdaňuje jednorazovo, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi vkladateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa zákona o účtovníctve, kedy správca dane uloží pokutu najviac 33 190 eur.


Toto ustanovenie ZDP platí aj ak vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok vkladá tento majetok mimo územia Slovenskej republiky.



Ak počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu dôjde k

- sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcem u dňu jeho vstupu do likvidácie,

- sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcem u rozhodnému dňu,

- je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcem u dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo, ak

- u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto vyššie uvedených skutočností.



Záver

Na základe ZDP je vkladateľ povinný upraviť základ dane o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka podľa znaleckého posudku a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve zdaňuje podľa vyššie uvedených pravidiel a to buď jednorazovo alebo postupne, až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne.

Pričom je vkladateľ povinný plniť si svoju oznamovaciu a záznamovú povinnosť o neporušení podmienok umorovania rozdielu ocenenia, pričom si dovolím upozorniť na ustanovenie, kedy ak .

u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto vyššie uvedených skutočností.


Taktiež aj prijímateľ vkladu je povinný plniť si svoju oznamovaciu a záznamovú povinnosť o neporušení podmienok použitia vkladu, pričom si dovolím upozorniť na ustanovenie, kedy ak .

počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu:

- dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju;

- inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,

je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti, že uvedený rozdiel zdaňuje jednorazovo, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi vkladateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa zákona o účtovníctve, kedy správca dane uloží pokutu najviac 33 190 eur.

Otázka: Z charakteru našich obchodných transakcií ( zásielkový predaj ) sa budeme musieť v najbližšom čase registrovať ako platiteľ DPH v inom členskom štáte EÚ. Môžete mi prosím povedať aké oznamovacie a registračné povinnosti si mám splniť, respektíve ako účtovať vzniknutú DPH v inom členskom štáte, ak už bude naša spoločnosť registrovaná tomto štáte?



Úvodné zhrnutie

Vaš a spoločnosť sa plánuje dobrovoľne zaregistrovať v inej krajine EÚ z dôvodu, že bude na tomto území vykonávať dodanie tovaru formou zásielkového predaja. Ide o registráciu vykonanú ešte pred začatím vykonávania tejto činnosti na tomto území.

Pri registrácii platiteľa DPH v inej krajine EÚ je potrebné dodržiavať a plniť v priebehu platnej registrácie platiteľa niekoľko základných činností a ohlasovacích povinností, na ktoré by som rád upozornil z pohľadu slovenskej legislatívy.



Oznamovacie povinnosti:

Pri obdržaní registrácie platiteľa DPH v inej krajine EÚ je na základe zákona SNR č.: 511/ 1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov oznámiť správcovi dane v SR, že došlo k registrácii platiteľa DPH v inej krajine EÚ.



Evidenčná povinnosť:

Pri registrácii platiteľa DPH Vaša spoločnosť nadobúda plnohodnotné práva a povinnosti platiteľa DPH v krajine druhej registrácie. To znamená, že si má možnosť uplatniť právo na odpočítanie výšky DPH zo zdaniteľných obchodov, ktoré si obstará v krajine druhej registrácie ako aj to, že má povinnosť daň odviesť zo zdaniteľných obchodov, ktoré poskytne na území druhej registrácie.

Ďalšou povinnosťou je viesť evidenciu o zdaniteľných obchodoch, z ktorých:

- je možné si uplatniť právo na odpočítanie DPH v plnej výške podľa platných sadzieb DPH v krajine druhej registrácie;

- je povinnosť odviesť DPH v plnej výške podľa platných sadzieb DPH v krajine druhej registrácie;

- je možné použiť samozdanenie pri zdaniteľnom obchode/ nadobudnutí tovaru alebo služby z inej krajiny EÚ;

- je možné uplatniť si oslobodenie od dane.

Pri vedení evidencie je dôležité sa zamerať hlavne na správnosť a úplnosť všetkých identifikačných údajov odberateľov alebo dodávateľov ako sú:

- presný názov spoločnosti a sídla;

- správnosť a úplnosť prideleného identifikačného čísla pre daň;

- správnosť vyčíslenej dane, základu dane;

- správnosť pridelenej sadzby dane k jednotlivým dodávkam služieb alebo tovarov.



Účtovanie DPH pri registrácii v inej krajine EÚ:

Účtovani e DPH, ktorá nie je predmetom zákona NR SR č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa neúčtuje prvotne na účty účtovnej skupiny 34 – Zúčtovanie daní a dotácií, ale na ťarchu účtu 379 –Iné záväzky účtovnej skupiny 37 - Iné pohľadávky a iné záväzky, pri vytvorení si samostatnej analytickej evidencie na týchto účtoch nasledovne:

Zaúčtovanie došlej faktúry v krajine druhej registrácie :

zaúčtovani e došlej faktúry 379. AXX/ 321.AXX

preú čtovanie ku dňu výpočtu DPH 343.AXX/ 379.AXX



Zaúčtovanie vyšlej faktúry v krajine druhej registrácie :

zaúčtovani e vyšlej faktúry 311.AXX/ 379.AXX

preú čtovanie ku dňu výpočtu DPH 379.AXX/ 343.AXX

( poznámka. Pri tomto účtovaní sa nezaoberáme účtovaním príslušných účtov výnosov a nákladov )

Účtovanie na účtoch účtovnej skupiny 34 – Zúčtovanie daní a dotácií, konkrétne na účte 343- Daň z pridanej hodnoty doporučujem až po vypracovaní daňového priznania za konkrétne zdaňovacie obdobie, kedy odúčtovaním zostatkov z účtu 379 – Iné záväzky dochádza k odkontrolovaniu a vyčisteniu tohto prechodného účtu, ako kontroly správnosti účtovania a kontroly vysporiadania DPH v zahraničí.

Z áverečnou účtovnou operáciou je zaúčtovanie samotného zaplatenia DPH na účty správcu dane v zahraničí.

úhrada DPH správcovi dane 343.AXX/ 221.AXX

alebo účtovanie

vrátenia DPH správcom dane 221.AXX/ 343.AXX

Dopo ručenie:

Je potrebné si u správcu dane v zahraničí overiť, kedy považuje daň za zaplatenú, lebo v prípade platby dane správcovi dane pôjde o medzinárodný bankový prevod, ktorý bude trvať 2-3 dni, kedy sa peniaze pripíšu na účet správcu dane.

Pri účtovaní výnosov a nákladov doporučujem výnosy a náklady dosiahnuté realizovaním zdaniteľných obchodov v krajine druhej registrácie zaúčtovať do účtovníctva vedeného v Slovenskej republike priebežne tak, aby výsledku súčtu výnosov a nákladov dosiahnutých na Slovensku a v krajine druhej registrácie časovo súviseli s daňovým obdobím, za ktoré reprezentujú.

Účtovanie výnosov a nákladov bude prebiehať podľa postupov a metodiky platnej na území SR a budú sa používať účty účtovnej osnovy podľa zákona NR SR č. 431/ 2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

D ôležité upozornenie:

Registrácia platiteľa DPH v druhej krajine znamená povinnosť vysporiadania DPH a vedenie evidencií podľa platného zákona v tejto krajiny iba pre účely preukázania správnosti výšky daňovej povinnosti alebo odpočítania.

Registrácia platiteľa DPH v druhej krajine nezakladá povinnosť automaticky sa registrovať ako platiteľ ostaných daní na tomto území alebo zakladať z tohto dôvodu stálu prevádzkareň podľa medzinárodných zmlúv a dohovorov.

Všetky výnosy a náklady sú priradené Vašej spoločnosti na základe účtovania o týchto výnosoch a nákladoch pod registračnými číslami pridelenými pre účely Slovenskej legislatívy.

Vážený pán Polák,

povin nou náležitosťou faktúry nie je podpis odosielateľa alebo jeho zástupcu a ani razítko (pečiatka). Ide o náležitosti uvádzané na faktúre nad rámec zákona a skôr majú za úlohu označiť doklad za originál a nie len fotokópiu.

E lektronické zasielanie faktúr je možné len v tom prípade, ak disponujete zaručeným elektronickým podpisom overeným certifikačnou autoritou. Ak nie, tak je potrebné každú faktúru zaslať aj v papierovej podobe.

Rôzn e fakturačné systémy voľne stiahnuteľné na internete, slúžia skôr na zjednodušenie samotného procesu fakturácie a na evidenciu faktúr, než na ich elektronické zasielanie.

S pozdravom


Ing. Milan Kúdela
GINALL & ROBINSON s.r.o.

Skôr ako Vám odpoviem na Vašu otázku musíme si spoločne zodpovedať, či sa Vaša činnosť nedá považovať ako činnosť, ktorá nie je jednorazová, je vykonávaná za účelom dosahovania zisku a nie je náhodná. Ak sú uvedené kritéria splnené je potrebné si uvedomiť, že ide o vykonávanie podnikateľskej činnosti na ktorú je potrebné si zabezpečiť povolenia resp. licencie na podnikanie.

Ak by sme vychádzali z predchádzajúcic h riadkov, tak potom je potrebné uvedené príjmy dosiahnuté z vyššie uvedenej činnosti zahrnúť do daňového priznania a zdaniť, ako príjmy dosiahnuté z podnikania.

Je naozaj pravdou, že uvedený spôsob dosahovania príjmu nie je popísaný konkrétne v zákone o dani z príjmov, ale na dosiahnutý príjem sa dajú aplikovať všeobecné zásady zdanenia príjmov z podnikateľskej činnosti.

Po dľa môjho názoru máte právo si uplatniť odpočítateľnú položku v prípade, ak podnikáte ako SZČO.

Na otázku odpovedal:

G INALL & ROBINSON s.r.o.

Je pravdou, že uvedený typ výpočtu naša kalkulačka neobsahuje. Tento stav je len dočasný lebo pripravujeme jej rozšírenie nielen o tento výpočet.
Hodno ta automobilu vo výške 1 % jeho hodnoty aj s DPH je vašim nepeňažným príjmom, ktorý vám bude zamestnávateľ zdaňovať v mesačnej mzde. Z celkového výpočtu čistej mzdy po zdanení a odpočítaní všetkých odvodov je zrejmé, že by sa vaša čistá mzda mala po takomto príjme zvýšiť.
Ak máte záujem o konkrétny výpočet zašlite nám prosím vstupné údaje a my Vám čistú mzdu vypočítame.
Na otázku odpovedal:
GIN ALL & ROBINSON
Tax partner

Z intencií Vašej otázky si myslím , že ako slovenský subjekt vykonávate práce na území Nemecka. V takomto prípade je faktúra vystavená správne, lebo tovar neopustil územie Nemecka a bol spotrebovaný na daňovom území Nemecka, takže je správne aplikovaná nemecká DPH.

Ak by ale tovar opustil územie Nemecka, potom mal dodávateľ aplikovať na faktúre oslobodenie od dane a Vy by ste si uvedenú dodávku samozdanili. Požiadajte dodávateľa o opravu faktúry.

Na druhú otázku budem odpovedať konštatovaním, že podľa môjho názoru by sa Vaša spoločnosť mala informovať o povinnosti registrovať sa ako platiteľ DPH v Nemecku, lebo z podtextu položených otázok mi vychádza, že vykonávate práce na území Nemecka, ktoré môžu byť predmetom DPH na daňovom území Nemecka.

Pri ďalšom riešení problematiky sme Vám k dispozícii.

Na otázku odpovedal:

G INALL & ROBINSON s.r.o.

Dobrý deň,

Pokúsim sa na Vašu otázku/otázky odpovedať čo najpresnejšie, avšak keďže Vaša otázka zahŕňa niekoľko podotázok a každá z nich si vyžaduje komplexnejšiu odpoveď. Navrhujem osobné stretnutie v rámci konzultácií.

Pri nákupe tovaru zo štátu mimo EU, je potrebne mať doklad, ktorý jednoznačne zodpovedá dokladu pre účely účtovníctva a dane z príjmu, taktiež riadny formát faktúry budete potrebovať pre účely colnej deklarácie. Takže ak faktúry od dodávateľa bude vo všeobecnosti spĺňať podmienky zákona o DPH bude to v poriadku.
Form a platby a jej preukázanie nie sú v tomto prípade prvoradé pre účely DPH. Je však zabezpečiť doklady o platbe pre účely dane z príjmov.

K ostatným otázkam sa pre ich nejednoznačnosť neviem vyjadriť a preto ten môj návrh na stretnutie.
S pozdravom


Na otázku odpovedal:
GIN ALL & ROBINSON
Tax partner